LBT

Ľubo Belák Team

Skupinu LBT som vlastne ani nezaložil. Bolo to obdobie na prelome dvoch desaťročí. Končili sedemdesiate roky a začínali osemdesiate. Mal som všetkého pokrk. Vyhrávanie v európskych nočných kluboch alebo vypĺňanie vaty v slovenskom šoubiznise mi dostatočne išlo na nervy.

Jedného dňa, naozaj to bolo jedného dňa som si povedal DOSŤ. Chcem sa vrátiť tam, kde som začínal - k bigbítu, rockovej hudbe a k pesničkám, ktoré neboli len do tanca. Vždy som trpel, keď som mal možnosť vidieť niektorú zo svetových osobností rockovej hudby. Steve Winwood, The Rolling Stones, Rick Wakeman, Frank Zappa,  Deep Purple.....videl som ich na koncertoch v mestách, kde som ja hrával do tanca a len občas na počúvanie.

Keďže nikto v socialistickom štáte nemohol verejne vystupovať bez schváleného pódiového programu, tak som jednoducho pod plášťom Karol Duchoň so skupinou Ľuba Beláka pripravil partizánske zoskupenie LBT. V tom čase som mal konečne možnosť - po takmer dvadsaťročnom účinovaní nahrať sólovú LP v Opuse.

V prvom zoskupení LBT, ktoré nahralo aj profilové album hrali Juraj Bartovič /klávesové nástroje, spev/, Dušan Valihora /basová gitara/, Jozef Lacena /bicie/ a ja  na gitare. V repertoári na pódiu okrem skladieb z LP, ktoré vyšlo pod názvom LBT sa objavili aj skladby od Deep Purple, Santanu a pár iných rokových miláčikov. Bol som milo prekvapený odozvou publika. Konečne som zažil mladých rockových divákov spontánne reagovať na "nářez" , ktorý sa valil z pódia. Prvá formácia však dlho nevydržala. Koncertov bolo málo a aj tie boli za almužnu. Chlapci sa mi rozutekali. Našťastie som mal šťastie na mladých muzikantov. Jedného dňa mi zatelefonoval Marián Greksa, vtedy ešte pre mňa neznámy pojem a poprosil ma, či by som ich skupine Demikát nepomohol pri organizovaní prvého koncertu na Bernoláčke. Nič netušiac som pomoc prisľúbil. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som na pódiu uvidel hudobníkov, ktorí stáli za to. Janko Fabrický a Andrej Šeban. Hňeď som sa do nich hudobne "zamiloval" a tak step by step vznikala postupne spolupráca na projekte JOHO v meste. Mala to byť rocková šou už pod hlavičkou LBT. Hovorím, že "mala", pretože nakoniec nevznikla /o tom ako a prečo porozprávam niekedy inokedy/. Pod hlavičkou Slovkoncertu sme nakoniec pripravili nový program LBT, v ktorom odzneli nielen skladby z albumu, ale aj z repertoáru skupiny Demikát. S Andrejom Šebanom, ktorý už vtedy bol vynikajúci gitarista sme frčali na dve gitary, čo bolo na Slovensku unikátne. Vznikla aj jedna koncertná nahrávka. Žiaľ tá sa nenávratne stratila. V tých časoch Opus o takéto príliš prozápadné a nezávislé projekty, akým bolo nové LBT záujem nemalo a tak naša hudba zostala len v spomienkach priamych účastníkov koncertov.

Bolo to krásne obdobie mojich bigbítových návratov. S projektom som sa rozlúčil nielen s muzikantami, ale aj s mojim koncertným vystupovaním. Po rokoch som dokončil vysokú školu, spravil som si doktorát a nastúpil som do Československej televízie ako dramaturg. Ale o tom až niekde inde.

(Zapnúť v prehliadači zásuvný modul Flash)

1.	Kým sa to dá
2.	Stav sa
3.	V nedeľu
4.	Dážď
5.	Spokojní
6.	Stačí
7.	V šedivom obleku
8.	V predpredaji
9.	Kasíno Svet
10.	Návrat
11.	P.S. O úspechu