Aby sme vedeli o čom bude reč, dajme si dokopy pár faktov. Západná civilizácia je obrazom  Lode bláznov, svetonázor je opretý o Dôkaz o plochej zemeguli a kapitalizmus je rovnako ako komumizmus Vedecky dokázaný. Že sú to nezmysly?

Kúpeme sa v oáze nezmyslov a pohŕdania faktami. Žijeme v pretvárke a na reálny život nie je čas. Sme bombardovaní informáciami, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Ani na zapálenie dobrej kubánskej Havany. Ženie nás to späť do praveku, prípadne do zabudnutia vlastnej histórie a zmyslu existencie ľudskej rasy. Či skôr živočíšneho druhu? Tieto otázky a reflexie nie sú konšpiráciou. Zažívame to každodenne cez média, spoločenský dialóg, ale najmä rúcaním ideálu o spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti.

Na ceste

nové CD Ľuba Beláka

orchestrálne skladby

Narodil som sa v ére budovania Trate mládeže, začiatok puberty som prežil na vlnách Šlitra a Suchého, dospieval som s hudbou The Shadows, The Beatles a The Rolling Stones a v dospelosti som dozrel na kapelníka vlastnej skupiny. Ak nič iné, tak hudba ma sprevádzala od začiatku a tuším, že bude až do konca života. Toto dobrodružstvo sa dá len ťažko vpísať do spomienok. Určite by bolo vhodné zoradiť svoje životné etapy do hudobnej dramaturgie, kde by každý rok bol v mene nejakej dobovej pesničky, inštrumentálnej skladby, alebo hudobného zážitku, akým bol napríklad môj zážitok z koncertu Rolling Stones v Hamburgu v roku 1971.

Spomínam si na vtip, ktorý koloval po augustovej okupácii Československa. Na vyhlásenie, že nás obsadia, niekto odpovedal: „Ale to by Rusi nikdy nedovolili.“ V noci z 20. na 21. augusta svoje vyhrážky splnili. Túto noc si pamätám ako dnes. Okolo druhej hodiny nadránom sa celá rodina zobudila na akýsi hrmot. Dana, sestra ešte nebola doma. Ako obyčajne niekde v krčme oslavovala so svojimi kumpánmi nejaký sviatok. Robila to pravidelne, tak ako celá nastupujúca nová generácia združená v bratislavských vinárňach. Otvorili sme okná. Keďže sme bývali na Drevenej ulici, ktorá spájala Suché mýto a Molotovovu, hluk sa valil zo všetkých strán. Zhora od Mýtnej a zdola od Stalinovho námestia sa s rachotom šíril aj zápach spálenej nafty. Keďže naše okná boli uprostred toho rinčania, nevideli sme na koniec ulice a tak sme si povedali, že to iste bude nejaké nočné cvičenie našej bdelej československej armády, ktorá si nás nedá a preto usilovne, aj v noci, posiluje a cvičí. Zavreli sme okná a oddali sme sa spokojnému snívaniu.

Poznáte ten biblický príbeh o Sodome a Gomore. Obe mestá boli zničené „sírou a ohňom“ (Genezis 19,24-25). Odvtedy sú ich mená synonymom nemravného hriechu a ich pádu so známym prejavom Božieho hnevu. (Júd 1,7) Skazu oboch miest prežil iba Lót a jeho dve dcéry. Lótova manželka to neprežila. Napriek zákazu pri úteku z mesta sa otočila a zmenila sa na soľný stĺp. Toľko nám zanechala literatúra. Jeden z druhov umenia, ktoré už od klinového písma sprevádza ľudstvo od nepamäti. Nepamäť je tá časť aktivít človeka, kde netreba používať pamäť. Na to je tu však kultúra, magické slovo označujúce niečo, o čom sa hovorí, ale len málokto sa zamyslí nad jej obsahom.