Nie náhodou som použil k Zalovi číslo 000088. Je to číslo z jeho DJ preukazu z roku 1969. Boli sme mladí, krásni a plní očakávania, čo nám prinesie život. Neviem, či sa Zalovi, Palovi Záhorovi splnil jeho životný sen. Určite však v prostredí V klubu si ho začal napĺňať. Patril do prvej elitnej várky diskdžokejov, ktorí nám do tanca hrali najnovšie svetové hity. Aj napriek tomu, že v predajniach Opusu by ste ich márne hľadali. Nosili sme ich my, muzikanti, ktorí sa po roku 1968 rozpŕchli do sveta ako neposlušné vrabce. Tak sa stalo, že Zalo sa ocitol medzi nami na fotografii zo začiatku sedemdesiatych rokov. Narýchlo zastúpil chýbajúceho trumpetistu. Stačilo, aby si obliekol našu muzikantskú uniformu a postavil sa na ľavú stranu, hneď vedľa mňa. Neraz mi pripomínal, aby som mu dal jednu kópiu z fotografie, ktorú si osobne veľmi cenil. Sľub zostal nesplnený. Fotografiu už nemám komu poslať. Zalo sa pobral, ako mnohí z nás, na druhú stranu rieky deliacej život od smrti, aby dokončil to, čo sme si v roku 1969 sľúbili, nádherný a pestrý život. Určite sa mu to splnilo.
Ľubo Belák a jeho skupina