Žijem vo veku, kedy je každá spomienka na priateľov, ktorí tu už nie sú, oveľa bolestivejšia. Tentoraz sa so mnou na večnosť rozlúčil Janko Červenka. Mnohým asi jeho meno nič nepovie, ale mne áno.

Spojila nás jedna vášeň – hudba. Nebolo to však pri spoločnom muzicírovaní, ale pri spoločnom počúvaní. Viem, že to vyzerá čudne, ale je to tak. Hudba bez toho, aby sme ju počuli neexistuje. Od čias rock´n´rollu, keď nastúpili elektronické nástroje, najmä gitary vznikla nová profesia. Zvukár. Stretli sme sa v nahrávacom hudobnom štúdiu v Slovenskej televízii. Bol tam aj ďalší zvukový fanatik, Jožko Krajčovič. Žili sme v analógovej dobe. Tí, ktorí nevedia o čo ide, pripomeniem, že hudobníci hrali na hudobných nástrojoch a v štúdiu sa všetko zaznamenávalo na magnetofónový pás. Žiadne samplery, digitálne prevodníky, servery a počítače tam neboli. Bol to náš svet analógovej slobody, ktorý sme dostávali po dávkach od najvyššieho. Aj toho sme brali do partie, určite bol gitaristom.

Neskôr sme spoločne absolvovali dlhú cestu po hudobných festivaloch. Ja ako hudobný režisér a Janko ako moja pravá ruka. Obaja sme mali vzájomne záruku v našom minulom živote ako hudobníci. Martinský festival, rocková Prievidza, Bratislavská Lýra a Jazzové dni v Bratislave. Stihli sme všetko. Pracovať a žiť. Tak, ako sa na slobodných ľudí patrí.

Prišla nová doba. Naše cesty sa rozišli. Ale nie nadlho. Janko išiel s dobou. Digitálny svet hudobných štúdií mu učaril. Tak znásobil našu skúsenosť z minulého storočia, aby svojimi skúsenosťami pomáhal novým hudobníkom a zvukárom na ceste k dobrému zvuku na koncertoch, ale najmä v štúdiu.

Naposledy sme sa stretli pri vzniku nového albumu The Buttons. Dodo Šuhajda, spevák a guru skupiny sa rozhodol naplniť svoje sny a po mnohých rokoch sa vrátil do štúdia aj s novými rockovými pesničkami. Janko bol pri tom, ja som bol pri tom, všetci sme boli pri tom...aby sme si zaspomínali na analógový svet bigbítu šesťdesiatych rokov.

V duši mi zaznela pieseň Stairway To Heaven. Všetci po tých schodoch unikáme do iného sveta. S nádejou, že ten nový domov je lepší, láskavejší, priateľskejší a milosrdnejší. Nesieme si so sebou pár rockových akordov, dobrý zvuk gitár a slobodu, ktorú nám nikto nedokázal vziať.

Janko, keď už budeš tam hore, kam mi nedovidíme, dobre priprav nové nebeské hudobné štúdio. Určite aj my, čo sme zmeškali tvoj odchod, prinesieme nové pesničky. A keby už neboli nové nápady, tak si s gitarami zaspomíname na tie staré, ktoré sme spolu nahrávali v analógovom štúdiu. Česť tvojej pamiatke. Dopočutia!

Ľubo Belák

17.3.2023