List Ivete Radičovej

Milá Ivetka,

Dovoľ, aby som ťa tak familiárne oslovil, aj keď si moja, vlastne naša premiérka vlády. Dovoľujem si to z viacerých dôvodov. Ten prvý a najhlavnejší je ten, že Stanko Radič, tvoj nebohý manžel  bol môj priateľ, ktorého som si veľmi ctil nielen ako humoristu, ale aj ako človeka, ktorý mal na veci vždy vecný a správny názor a aj keď sa zúčastňoval na politickom živote, nijako nezľavil zo svojej ľudskosti, ale najmä čestnosti. Ďalším dôvodom je môj vzťah k tebe nielen ako šarmantnej žene, u ktorej som obdivoval a obdivujem jej ženskosť, ale aj ako rozumnej a tiež čestnej partnerke môjho priateľa.

Pamätám si, a dúfam, že aj ty, keď si sa stala ministerkou v bývalej vláde M. Dzurindu, stretli sme sa u mňa v Krasňanoch aj s ďalšími skvelými chlapmi z Kremnice, aby sme pripravili ďalší ročník Kremnických Gagov. Vtedy si patrila ešte k nám, obyčajným nezaradeným ľuďom, ktorí sa tešili, že vzniká niečo dobré. Dostala si od nás kvety a odo mňa útlu knihu, ktorú som mal práve rozčítanú. Jej názov bol a pre mňa navždy bude aj akýmsi posolstvom „ETIKA V POLITIKE“. Vtedy som mal želanie, aby si si ju prečítala a keď bude najhoršie, tak sa k nej vrátila.

Roky ubehli. Zmenili sa vladári, prišli dokonca noví politici. Ľudia chceli zmenu. Nie k inému, ale k lepšiemu, múdrejšiemu, kultúrnejšiemu a láskavejšiemu. Mali dosť nenaplnených sľubov,  zlodejčiny a klamstva. Na jednom z dávnejších stretnutí som sa ťa spýtal, či by si neprevzala úlohu prezidentky Slovenska. Zobrala si to ako žart a zamietla si akékoľvek úvahy o svojej kandidatúre. Po čase sa moje slová naplnili a zabojovala si o post najvyšší. Bolo mi to sympatické a tešil som sa, že prišlo na moje slová. Julo Satinský mi kedysi povedal, že som naivista. Možno mal pravdu, ale moja naivita nepramení z nevedomosti, ale z túžby, aby sa splnili tak trochu moje sny nielen o sebe ale aj o druhých.

Postupne sa začalo na našej politickej scéne zmrákať a prichádzali ďalšie správy o doteraz nepotrestaných zlodejoch, klamároch a mocichtivých trpaslíkoch. Ty si síce boj o prezidenta prehrala, ale zvíťazila si v boji o ľudí. Začali ťa spoznávať a len vďaka tomu, že si prevzala volebného lídra v strane, kde sa udialo všeličo, táto partia skúsených politických strelcov nakoniec dostala hlasy voličov. Priznám sa, potešilo ma tvoje víťazstvo, avšak v zápätí som dostal facku pri sledovaní televízneho vysielania ako sa objímaš s podnapitým nováčikom na politickej scéne, ktorý ti nesiahal ani po päty, aj keď mal takmer dva metre.  Povedal som si „Jasné, je to v deň víťazstva. Treba ukázať, že mám s kým vládnuť.“ Po druhý krát som sa zarazil pri tvojich prvých prejavoch, už ako premiérky, keď si stále hovorila o „tejto krajine“ a zabudla si ako sa volá. Pripomeniem. Je to Slovensko. Potom už moje stretnutia cez televíznu obrazovku boli stále bolestivejšie. Začala si svojim voličom sľubovať niečo, o čom som už vtedy vedel, že je to nesplniteľné. Tvoje tvrdenie, že pripravované zmeny sa nedotknú obyčajných ľudí, bolo už očividnou lžou. Informovanejší vedeli, že s našim hospodárstvom je to biedne a postihne to všetkých. Trochu som sa pozviechal pri kauze Hayekovci, kde som dúfal, že si tú knihu o etike v politike opäť vezmeš do rúk a len tak narýchlo si ju prelistuješ. Nestalo sa. Čakala si na neviem čo, aj keď tvoji kolegovia na ministerstvách boli očividne prichytení pri čine. Začala si používať iný slovník. Ten, ktorý my, voliči už poznáme. Sú to ekvilibristické vety plné vykonštruovaných argumentov, ktoré môžu tak upútať neinformovaného občana, ale nie ľudí, ku ktorým sa hlásim aj ja.

Posledné zrnko kávy, ktorú som varil z tvojich činov a prehlásení v kresle premiérky bol prípad Daňového riaditeľstva a akejsi firmy Nitra Invest. Keďže mám nejaký ten rok odrobené v súkromných firmách, dokonca takých, kde boli zahraniční majitelia, dobre viem, čo znamenajú firmy založené na Cypre, Panenských a Kajmanských ostrovoch. Sú to biele kone svetovej ekonomiky. Všetci o nich vedia, no sú tolerované, pretože prinášajú osoh vo sfére, ktorá tiež potrebuje peniaze. Je to svet politiky a politikov, ktorí sú z roka na rok nenažranejší. Niektorí kradnú priamo zo štátnych peňazí, iní to robia sofistikovanejšie cez úplatky a skryté kontá. Tak je to aj s Budmerickým kaštieľom, ktorý tvoj minister ukradol spisovateľom a ide s ním asi kupčiť za trhové ceny niekde na Kajmanské ostrovy, pretože tam niektoré firmy majú na takéto budovy. Čo už na tom, že budova kaštieľa  zostala zachovalá aj vďaka  peniazom Literárneho fondu. Veď to boli len peniaze akýchsi niktošov – umelcov.   Iste, nemám dôkazy, aby som mohol niekoho usvedčiť z kradnutia a podvodu. Veď to vlastne nie je ani moja úloha. Ja mám na starosti ako občan a tvoj volič jediné – Dôverovať ti, alebo nie.

Žiaľ Ti musím oznámiť, že úsilie o dôveru si u mňa prehrala.  Buď taká dobrá, a povedz to tvojim partajným bosom, ktorí  o tebe nikdy  neprehodili ani jedno prívetivé slovo, aby začali uvažovať, čo budú robiť, keď zmiznú z politickej scény. Vyzerá to tak, že to bude onedlho, pretože okolo mňa vidím stále viac rozhorčených ľudí, ktorým nie je jedno, kto má moc v rukách.

Tvoje účinkovanie v kresle premiérky mi prinieslo len jedno. Vrátil som živnostenské oprávnenie a chcem ísť do predčasného dôchodku. Dúfam, že mi svojimi reformami v umení podvádzať neznechutíte aj ten. Pretože po dôchodku ma čaká už len krematórium a to neviem, koľko ma to po reforme bude stáť. Dúfam, že si moja pozostalá rodina našetrí aspoň na jeden veniec z trávy, pretože na kvety na vencoch budú mať len páni z J&T.

P.S. – Prečítaj si tú knihu, ktorú som ti kedysi daroval – ETIKA V POLITIKE

Tvoj neustály priateľ

Ľubo Belák

V Bratislave, dňa 15.4.2011