Aj nebo - navzdory tej vašej nenávisti -

uvidí žiariť... môj...môj štít! Ostal čistý! (Ľubo Feldek 2000)

Čo bolo prvé? Vajce alebo sliepka? Touto „filozofickou“ otázkou možno vyjadriť aj večný spor o vzťahu tela a duše. Čo tvorí človeka? Čo je dôležitejšie? Forma, alebo obsah? Netrápme sa. Keď to nevyriešili zodpovední filozofi, tak sa o to pokúšali umelci. V každej hre, románe, básni, obraze, soche, ale aj v hudbe, či tanci autori neustále rozohrávali tento hlavolam. Preto príbehy, ktoré sa odvíjajú od tohto sporu, sú večné. Takým bol a je aj príbeh o Hectorovi Savinienovi de Cyrano.  Básnikovi, dramatikovi, spisovateľovi, ale aj skutočnej postave francúzskeho kadeta zo sedemnásteho storočia. V novoromantickej dráme Cyrano z Bergeracu mu vdýchol umelecký život Edmond Rostand. 1 600 alexandrínov, dvanásťslabičných veršov, potreboval na prerozprávanie osudov Cyrana, Roxany a Kristiána. Aj v tomto prípade zaúradovala žena, Rostandova manželka Rosemonde Gérard. Koncom devätnásteho storočia upozornila Rostanda na túto nevšednú postavu. Príbeh konfliktu Kristiánovho tela a Cyranovej duše v rukách lásky sa stal témou mnohých divadelných spracovaní. Neobišiel ani muzikál.