Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Ivan Mistrík
Ivan Mistrík
(* 15. október 1935, Bratislava – † 8. jún 1982, Bratislava - zastrelil sa) bol slovenský herec. Brat herca Jána Mistríka. Prvá manželka Helena, rod. Kollátová (1932 - 1977), druhá Mária, rod. Klesniaková, speváčka. Z prvého manželstva mal dvoch synov.
V rokoch 1949-1951 študoval herectvo na Štátnom konzervatóriu. V roku 1951 kultúrnopropagačný referent v Slovnafte, 1951 - 1952 člen Dedinského divadla v Bratislave, 1952 - 1953 činohry Divadla JGT vo Zvolene, 1953 - 1966 činohry Novej scény, 1966 - 1982 činohry SND v Bratislave.
Od roku 1946 vystupoval v Rozhlasovej hereckej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv. V divadle hral najmä senzibilných hrdinov, konfrontovaných s drsným svetom. Jeho herectvo sa rovnomerne uplatňovalo aj vo filme, kde vytvoril od roku 1951 množstvo úloh v slovenských a českých filmoch.
V televízii účinkoval od roku 1959 a vytvoril asi 100 postáv v dielach Balada o Vojtovej Maríne (1964), Mrtvi nespievajú (1965), Canarisova krvavá hviezda (1966), Sedem svedkov (1967), Balada o siedmich obesených (1968), Portrét Doriana Graya (1969), Bašta (1969), Parížskí mohykáni (1971), Vivat Beňovský (1975), Stroskotanie Danubia (1976), Útek zo Zlatej krajiny (1977), Stôl pre štrnastich (1978) a i.
V roku 1977 dostal titul zaslúžilý umelec.
Filmografia
- 1951: Kozie mlieko (krčmárov syn)
- 1952: Mladé srdcia (Brčko)
- 1954: Čert nespí (účtovník)
- 1957: Štyridsaťštyri (Števko Bednárik)
- 1958: Šťastie príde v nedeľu (Miško)
- 1959: Kapitán Dabač (Paľo Dabač)
- 1960: Romeo, Julie a tma (Pavel)
- 1960: Vyšší princip (Vladík)
- 1961: Jarní povětří (Alek)
- 1962: Bílá oblaka (partizán Peter)
- 1962: Neděle ve všední den (Jiří Landa)
- 1962: Polnočná omša (Ďurko Kubiš)
- 1963: Tvár v okne (MUDR. Januška)
- 1964: Dom v Kaprovej ulici (Das Haus in der Karpengasse), SRN, r. Kurt Hoffmann (Milan Šrámek)
- 1965: Archimedov zákon (Javorník)
- 1965: Smrť prichádza v daždi (Fiala)
- 1967: Vreckári (Zlatičko)
- 1967: Zmluva s diablom (Peter)
- 1968: Maratón (čatár Jakubisko)
- 1968: Muž, ktorý luže (Ján)
- 1970: Medená veža ("R")
- 1971: Hľadači svetla (Tomáš)
- 1971: Orlie pierko (Starec)
- 1972: Človek na moste (učiteľ)
- 1974: Do zbrane, kuruci! (kaplán)
- 1974: Trofej neznámeho strelca (Martvoň)
- 1975: Život na úteku (npor. Andrejko)
- 1976: Do posledného dychu (Oto Brunner)
- 1976: Vojaci slobody (dr. Husák)
- 1976: Americká tragédia (rozprávač)
- 1977: Súkromná vojna (Kilián)
- 1978: Poéma o svedomí (Novák)
- 1978: Sneh pod nohami (Chorvát)
- 1979: A pobežím až na kraj sveta (otec)
- 1979: Indiáni z Větrova (primár Václavík)
- 1980: Něco je ve vzduchu (dedo Jeník)
- 1981: Pomocník (Dobrík)
- 1982: Tušenie (Matej Halma)