Čierne na bielom
Návštevnosť
 | Dnes | 973 |
 | Včera | 2429 |
 | Tento týždeň | 6521 |
 | Tento mesiac | 4685 |
 | Celkove | 1017089 |
Čitáreň
Video vyhľadávanie
Foto
Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
RADOSTNÁ SPRÁVA
Sú chvíle, ktoré si človek nielen zapamätá na celý život, ale najmä ktoré zmenia stereotyp života o 1000 stupňov Fahrenheita, prípadne 180 stupňový uhol. Také niečo sa dnes udialo v Bratislave na Partizánskej ulici v pôrodnici Koch. Je to tam, kde som sa pred vyše 65timi rokmi narodil ja a neskôr aj moje deti Andrej a Silvia.
Dnes 26.októbra 2016 moja Silvinka priviedla na svet chlapa ako hora a dala mu meno Dávid. Nebola pri tom sama. Stál pri nej otec Dávida Martin Hudec, partner mojej Silvinky. Viem, je to chvíľa, ktorá patrí rodičom Dávida a na ktorú určite nezabudnú do konca života. Tak trochu sebecky sme si spolu s mojou Darinkou zo zážitku prvých hodín nášho vnuka uchmatli a tvrdohlavo sme si ho vo vestibule pôrodnice odsedeli a odstáli v očakávaní na RADOSTNÚ SPRÁVU.
Tá prišla moderne, po telefóne, vlastne smartfóne, ako sa dnes tým lízankám hovorí. Martin bol síce od nás len o dve poschodia vzdialený v pôrodnej sále, ale nedalo mu hneď v prvých minútach Dávidovho príchodu na svet poslať RADOSTNÚ SPRÁVU. A tá určite patrí všetkým. V zapätí sa Martin objavil vo vestibule a vzal nás, mňa, Darinu a Katku, Martinovu mamu a dnes už babičku na poschodie, kde už v malom inkubátore spokojne odfukoval náš vnuk Dávid. Bez toho, aby som požiadal o dovolenie, pobral som sa do malej miestnosti s inkubátorom. Sám som nemal šancu pre môj svetobežnícky život zažiť narodenie vlastných detí. Dnes som si to však pri narodení vnuka vychutnal naplno. Zoči voči novému človeku – môjmu vnukovi som sa postavil s obavami, aká bude moja prvá reakcia. Tá bola profesionálna. Vzal som do rúk malý fotoaparát a urobil som prvé fotografie nášho potomka.
Vivat život, Vivat Dávid
V Bratislave, dňa 26. októbra 2016
Ľubo Belák
Dnešný dátum
Návštevníci
Práve tu je 517 návštevníkov a žiadni členovia on-line
Novinky
2024-04-08 -
“Chcem vám povedať jedno zreteľne a jasne. Toto vám... Čítaj viac
