Odchod do spomienok

Nerád píšem o smrti, aj keď je neraz vykúpením. Neviem aké boli posledné hodiny Petra Klimenta, môjho dlhoročného priateľa a kolegu v televízii. Vlastne bol to môj prvý televízny šéf. Jeho monumentálna postava a pevné obočie všeobecne vzbudzovali rešpekt. Bolo to v časoch, keď sme nič nesmeli a všetko sme robili. Akési tajné bratstvo postihnutých cholerou.

V bratislavskej televízii v Mlynskej doline sme každodenne roztáčali koleso televíznej zábavy. Ešte dnes vidím Petra v jeho malej kancelárii dokonale vydezinfikovanej cigaretovým dymom, ako sa okolo neho na stole povaľujú scenáre. Mnohí ho pred nástupom do televízie poznali pod menom Peter Petiška. Neviem, prečo si dal tento pseudonym, ale pod týmto menom sa objavovali satirické básne, texty pesničiek a slovenské verzie svetových muzikálov. Keď sme sa s Janom Štrasserom stretli v Nitre na premiére slávneho muzikálu Sweet Charity moja prvá otázka bola na Petra, spoluautora slovenských prekladov textov. Už vtedy mi Jano oznámil, že sa Peter ospravedlnil, ale pre zdravotné problémy nemohol absolvovať cestu do Nitry a späť. Už ju nikdy neprejde. Cesty, ktorými chodil sú definitívne zaarchivované v knihách, pesničkách, na divadelnej scéne a v televíznych scenároch. Ale predsa len, zostane aj v spomienkach. Určite si na neho spomenú tí, ktorí mali radi múdrosť, metaforu a spevavosť textov Petra Klimenta.

Určite na neho nezabudnem.

Ľubo Belák