Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NaČap(k)ovaný Masaryk
Sto rokov života je pre človeka spravidla len nedosiahnuteľnou métou. Po takom čase je neraz ťažké spomenúť si na zážitky z vlastnej mladosti. Iné je spomínať kolektívne. Pamäť národa, spoločnosti, hordy, či monarchie je ohraničená len vlastnou schopnosťou pamätať si, ale najmä poučiť sa z minulosti. Históriu zväčša píšu víťazi a tak sa výklad dejín stáva skôr rukoväťou boja o moc ako pravdivým ohliadnutím sa za minulosťou. Chronicky katastrofálne je spomínanie, ak sa ho ujmú politici. Tí si nepamätajú ani na svoje vlastné prešľapy a chyby. Až na malé výnimky. Takou je osobnosť politika, prvého prezidenta Československej republiky T.G. Masaryka.
Správa o svadbe u Hudecovcov a Belákovcov
(príhovor pri svadobnom stole)
Naša Silvinka, náš Martin,
dnes, 29. septembra 2018 ste zvládli premiéru predstavenia, ktorá nemá reprízu. Autorom bol sám život a réžiu, choreografiu spolu s produkciou ste zvládli sami. Veď máte na to všetky predpoklady.
Táto správa, na rozdiel od mojich blogov vznikla vopred. Má to svoje výhody, ale aj skryté nebezpečenstvá. Veď sám Život je nevyspytateľný a ako sa hovorí „Človek mieni, Pán Boh mení.
Kytica pre Janku
Keď Janka Kocianová na koncerte Lýra 50 oslavovala svoju sedemdesiatku, netušil som, že kytica, ktorú dostala na pódiu v roku 2016, bude od nás posledná.
Vtedy som spolu s Dodom Šuhajdom a Dušanom Drobným oslovil Janku nie ako hudobník, ale ako režisér spomienky na Bratislavskú Lýru. Spočiatku sa zdráhala prijať našu ponuku. Až po pár telefonátoch súhlasila a na koncerte v Inchebe zaznela piesne Pár nôt v úplne inej verzii, ako sme ju počuli v sedemdesiatych rokoch.
Pri mene Jana Kocianová som spozornel až keď začala spievať v orchestri Jerryho Shejbala. Sýty hlas mi pripomínal vtedy speváčky americkej soulovej hudby. Také sa dovtedy na Slovensku nevyskytovali. Po druhýkrát sme sa stretli, keď spolupracovala s orchestrom Ladislava Štajdla a majstrom Gottom. Z nenápadnej speváčky vyrástla pekná, vášnivá a suverénna sólistka, ktorá to mala namierené na vrchol. Aj ďalšie stretnutie s ňou ma prekvapilo. V Opuse vznikala nová Jana Kocianová s rockovými pesničkami a muzikantami Dežom Ursinym a Palom Daněkom. Medzičasom si odskočila k tradičnému džezu a k cigánskej hudbe. Aj tam oslnila.
Oliver Stone Američanom
Oliver Stone Američanom
Prejav Olivera Stonea na Writers Guild Awards 2017
Ďurovčík s ...Putinom na Novej scéne
Politika už svojimi chápadlami dorazila aj do prostredia divadla. Preto informácia z titulky tohto blogu nie je zavádzajúca. Naozaj sa prominentný mystifikátor a guru ruskej histórie, rasPUTIN objavil na premiére nového slovenského muzikálu. Určite fanatikom do rébusov a krížoviek nemusím zdôrazňovať čo je to doplňovačka. Text je uvedený s chýbajúcimi znakmi, ktoré treba doplniť. Tak sa ...Putin s tromi bodkami zmenil na Rasputina, potulného kňaza a hlavnú postavu príbehu o morálnom rozklade jednej epochy cárskeho Ruska.
ZALO 000088
Nie náhodou som použil k Zalovi číslo 000088. Je to číslo z jeho DJ preukazu z roku 1969. Boli sme mladí, krásni a plní očakávania, čo nám prinesie život. Neviem, či sa Zalovi, Palovi Záhorovi splnil jeho životný sen. Určite však v prostredí V klubu si ho začal napĺňať. Patril do prvej elitnej várky diskdžokejov, ktorí nám do tanca hrali najnovšie svetové hity. Aj napriek tomu, že v predajniach Opusu by ste ich márne hľadali. Nosili sme ich my, muzikanti, ktorí sa po roku 1968 rozpŕchli do sveta ako neposlušné vrabce. Tak sa stalo, že Zalo sa ocitol medzi nami na fotografii zo začiatku sedemdesiatych rokov. Narýchlo zastúpil chýbajúceho trumpetistu. Stačilo, aby si obliekol našu muzikantskú uniformu a postavil sa na ľavú stranu, hneď vedľa mňa. Neraz mi pripomínal, aby som mu dal jednu kópiu z fotografie, ktorú si osobne veľmi cenil. Sľub zostal nesplnený. Fotografiu už nemám komu poslať. Zalo sa pobral, ako mnohí z nás, na druhú stranu rieky deliacej život od smrti, aby dokončil to, čo sme si v roku 1969 sľúbili, nádherný a pestrý život. Určite sa mu to splnilo.
Ľubo Belák a jeho skupina