POVODEŇ

/Hudba & slová  Ľubo Belák  /

Pomaly ju myšlienkami vyzliekam

Tuším, že tam niekde skrýva povodeň

Jazykom jej stieram rosu z ramienka

Iste sa v tej chvíli pre mňa rozhodne

Priehrada mi bráni vypiť oceán

Smäd už vŕta veľkú dieru do srdca

Moja snaha je dnes celkom bezcenná

Musím nájsť spôsob jak ju prerúcam

Po pramienkoch vlasov steká úbočím

Príliv vlhkých chĺpkov tajne pohladím

Hlava sa mi z takej výšky zatočí

V údolí ju iste chytím do dlaní

Konečne sa v cieli vrhnem do kvapiek

Drahokamy čistej vody pozbieram

Preplávam bez člna ponad oblý driek

V hlbočine premením sa na zviera

Vo vlnách sa premením na víchricu

Rozpustím sa ako cukor vo vode

Roztopený prekročím tú hranicu

Pre vášeň nech zhltne si ma povodeň

Oheň, voda, vzduch

Dávajú mi nádej

Napiť sa z jej rúk

Prílivom ma zalej

Mokrý do nitky

Klesám na dno mora

Mokré zážitky

Dnes mi za to stoja