PIESEŇ Z PAPIERA

/Hudba & slová  Ľubo Belák  /

Na konci môjho života

Dúfam, že bude sobota

To svoje klbko domotám

A obklopí ma samota

V ten deň si rýchlo spomeniem

Na prvé lásky, dotyk pier

Na bitky, stopy mladosti

Na všetky krásne hlúposti

Zabehnem si za priateľmi

Ovoniam koláč nedeľný

Potiahnem prvú cigošku

Pobozkám prvú kamošku

Návrat páli

Márne žialiť

Nasadnem na vlak ku starkej

Každý raz je to rovnaké

Tie isté slová „Pánboh daj!“

Prestretý stôl bol pre mňa raj

A tak to ide za sebou

Bývalo ťažko, veselo

Škoda, že všetko koniec má

Aj táto pieseň z papiera

Už len pár ťahov, zmráka sa

Takto to končí? Dofrasa

Obrazy blednú, zatváram

Vypnite svetlo, teraz chcem byť sám!

Závet chýba

Prázdno vnímam

Táto chvíľa

hriechy zmýva

Zástup v chráme

spieva Amen

Strácam nádej

Dúfam márne