Lochneská obluda sa opäť objavila na hladine jazera AOSS.

Prešlo niečo vyše roka a na pokojnej hladine AOSS sa opäť vynorila Lochneská obluda. Kto sa nezaujíma o dejiny jazera AOSS určite nevie, čo má táto obluda na rováši. Tá ako niekdajšia Správkyňa preosiala financie občanov jazera tak, že zo 14 miliónov slovenských korún z roka 2008 zostalo po niekoľkých rokoch na účtoch niekoľko núl. Navyše napriek protestom obyvateľov prenajala jazero za podmienok, ktoré viedli k jeho strate a vytečeniu životodarnej vody. Tento typ obludy má niekoľko zvláštností. Má niekoľko hláv a chvostov, a priestor v jednom nemenovanom denníku, kde si môže uverejňovať články podľa svojho Gusta. Len ťažko ju možno chytiť za ten správny chvost a otrepať jej tú správnu hlavu. Je to viacživelník (na rozdiel od obojživelníka).

Lochneska sa začiatkom roka 2013 ponorila do vôd AOSS, presnejšie povedané do temných vôd vlastnej spisovateľskej organizácie, kde sa cítila bezpečne.  Na jej miesto prišiel nový usmiaty Správca a začal konať. Zaujímavosťou je, že obluda zatiaľ nespala spánkom spravodlivých. Občas sa prebrala k životu a vypustila pár jedovatých slín smerom k úspešnému Správcovi. Občas na to použila niekoho z svojich poskokov, ale spravidla to aj tak boli jej literárno-publicistické konštrukcie.
Prišiel rok 2014. V jazere AOSS prišlo k zmenám. Namiesto vysychajúceho jazera sa vďaka Správcovi jazera AOSS začal priestor plniť vodou. Presnejšie peniazmi, ktoré AOSS utŕžila za predaj chátrajúcej chalupy uprostred hlavného mesta. Niekto tým peniazom hovorí živá voda. Tie majú však nebezpečné účinky. Obyčajne sa im hovorí chamtivosť, sebeckosť, zvlčilosť. Lochneska zatúžila opätovne prevziať správcovstvo, teraz už plné vody, do svojich zababraných rúk. A tak si zavolala pár obdivovateľov a vyhlásila Samozvanú republiku AOSS s novým zastupujúcim predsedom Hangárom. Ten začal úradovať. Chyba bola však v tom, že Správca jazera akosi na jeho výzvy nepočúval. Neustále tvrdil, že to, čo vyhlásením republiky predviedla Lochneska je podvod.
Zobudil sa aj celý Jurský park. Začalo sa hovoriť, pochybovať, ubezpečovať  a vyhlasovať. Každý z parku mal svoj určite najsprávnejší názor a samozrejme pravdu. Mohli by sme povedať, že tu niekde končí aj príbeh Lochneskej obludy. Avšak nekončí. Začína. Obyvatelia Jurského parku a jazera AOSS si neuvedomujú, že ich nakoniec chce Lochneska zožrať. Tak sa aj stane. Najprv obyvateľom pred očami vypustí vodu z jazera a potom ich vysmädnutých zožerie. Správca jazera AOSS sa nakoniec naštve a presťahuje sa inde. Čo sa stane? Nič. Len jazero AOSS nakoniec úplne vyschne a spustne. Vtedy už budú jeho  obyvatelia dávno dehydrovaní a skonzumovaní trčať v bruchu Lochnesky. A pritom by stačilo aspoň na chvíľu počúvať Správcu, ktorý ich vystríhal pred nebezpečnou obludou. Ten však už v tom čase bude tam, kde nie je o vodu a vnímavých obyvateľov núdza. Sú aj také jazerá a parky.
Že vám táto sci-fi poviedka niečo pripomína? Nie ste ďaleko od pravdy tak, ako aj autor tejto poviedky.
Ľubo Belák
V Bratislave dňa 24.8.2014