Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Anton Hykisch - Vyhrnúť si rukávy pre budúcnosť
Zrelý pohľad na súčasnú spoločenskú a politickú situáciu môjho piateľa Antona Hykischa.
Tridsať rokov trvania samostatnej Slovenskej republiky je nepochybný úspech. Ako „omeškaný“ národ, sme po stáročia nevystupovali na javisku dejín pod vlastným menom. Slovenská republika vznikla v búrlivom období rozpadu bipolárneho sveta a reštrukturalizácii Európy. Naskočili sme tak povediac v poslednej chvíli na posledný vlak. Napriek rôznym chybám tento štát v očiach svetovej verejnosti preukázal až neočakávanú životaschopnosť. Ak si porovnáme, že legendárna predvojnová Československá republika trvala dvadsať rokov, naše tri desaťročia sú úspechom. Navyše máme morálny kapitál, na ktorý sa zabúda. Samostatné Slovensko vzniklo nenásilným rozdelením federácie na základe rozhodnutia dvoch snemovní Federálneho zhromaždenia a oboch národných parlamentov. Pokoj, kultivovanosť, nenásilie, zákonnosť a tolerancia boli v kolíske nášho samostatného štátu. Tieto hodnoty by sme mali vyznávať nielen pri oslavách, ale aj v politickej praxi.
Čítať ďalej: Anton Hykisch - Vyhrnúť si rukávy pre budúcnosť