Zrelý pohľad na súčasnú spoločenskú a politickú situáciu môjho piateľa Antona Hykischa.

Tridsať rokov trvania samostatnej Slovenskej republiky je nepochybný úspech. Ako „omeškaný“ národ, sme po stáročia nevystupovali na javisku dejín pod vlastným menom. Slovenská republika vznikla v búrlivom období rozpadu bipolárneho sveta a reštrukturalizácii Európy. Naskočili sme tak povediac v poslednej chvíli na posledný vlak. Napriek rôznym chybám tento štát v očiach svetovej verejnosti preukázal až neočakávanú životaschopnosť. Ak si porovnáme, že legendárna predvojnová Československá republika trvala dvadsať rokov, naše tri desaťročia sú úspechom. Navyše máme morálny kapitál, na ktorý sa zabúda. Samostatné Slovensko vzniklo nenásilným rozdelením federácie na základe rozhodnutia dvoch snemovní Federálneho zhromaždenia a oboch národných parlamentov. Pokoj, kultivovanosť, nenásilie, zákonnosť a tolerancia boli v kolíske nášho samostatného štátu. Tieto hodnoty by sme mali vyznávať nielen pri oslavách, ale aj v politickej praxi.

Žiaľ, 30 rokov štátnosti nás zastihlo v hlbokej kríze. Máme najnedôveryhodnejšiu vládu v dejinách štátu. Zažívame rapídny pokles politickej kultúry. Bol som poslancom a členom predsedníctva prvého slobodne zvoleného parlamentu. Boli sme z rôznych kútov Slovenska, rozdielnych názorov a strán, bez politických skúseností. Usilovali sme sa previesť krajinu cez úskalia transformácie bez špinavých škandálov, osobných urážok, bez chorobnej nenávisti. Osobnostné vybavenie, chovanie, inteligencia, používaný slovník väčšiny súčasnej politickej elity je hanbou Slovenska.  Jednoducho, slovenská „elita“ nie je schopná čeliť výzvam doby.

 V posledných rokoch slovenský volič vykázal vysokú mieru neinformovanosti, naivity a ľahkomyseľnosti. Chýba nám vedomie historickej kontinuity, skutočný patriotizmus, pocit zodpovednosti za osud Slovenska. Boli sme tisíc rokov bez vlastnej štátnosti. Medzi Pribinom, Svätoplukom a dnešnými ústavnými činiteľmi je tisícročné vedomostné a citové vákuum. Súčasný vzdelávací systém so zameraním na technológie, globálne problémy, enviromentalitu, podporuje historickú prázdnotu v hlavách mladej generácie. Riadiť štát si vyžaduje osobnostné zaujatie, sympatiu, lásku k národu.

Náš vnútropolitický systém potrebuje zmeny. Namiesto hádok egoistických skupiniek a čudesných straničiek, by sme mali prejsť na systém striedania dvoch silných politických hráčov, nech už ich označujeme ako ľavica/pravica, sociálni demokrati/ kresťanskí demokrati, konzervatívci/progresívci. V Británii tento model sa osvedčil dve storočia. Tento model vyviedol Nemecko z povojnového rozvratu. Dokonca ako variant Gro-ko (Grosskoalition,  veľká koalícia), spoluvláda dvoch partnerov pri realizácii programu prijateľného pre celý štát. Popri tom pôsobia aj „tretí“ hráči, liberáli, slobodní, zelení, a pod.

Sme uprostred silnejúceho celosvetového kultúrno-ideového zápasu. Stredná a východná Európa je objektom útoku na životný štýl, zdedený spred dvoch tisícročí. Agresivita progresívcov narastá a priam volá po zjednotení tradičných síl. Nejde len o kresťanské odpovede. Ide o vytvorenie širokého konzervatívneho bloku, masového hnutia obrany. Predpokladám, že aj ľavicové strany sa zjednotia. Až v takomto racionálne usporiadanom politickom mechanizme možno očakávať lepšiu politiku. Predpokladom je vytvorenie viacerých volebných obvodov a kombinácia pomerného a väčšinového volebného systému (viď napr. Maďarsko).       

                                                                       ■

Hrozbám čelí Slovensko v zahraničnopolitickej oblasti. Pred rokmi sa zdalo, že Slovensko ako tak zvláda výzvy zložitého sveta. 18 rokov sme členmi NATO a Európskej únie. Malý štát na východnom okraji západoeurópskeho civilizačného okruhu, obklopený susedmi, ktorí ho v nedávnych dejinách ovládali, nemôže rojčiť o neutralite. Ako diplomat v Kanade som usiloval o zapojenie Slovenska do NATO. My jednoducho, musíme byť tam, kde sú Maďari, kde sú Česi, kde sú Poliaci. Izolovaní by sme nemohli odolať prípadným pokusom o revíziu mapy strednej Európy na náš účet. To je prvá konštanta. Druhá konštanta je solidarita národov strednej Európy. V – Štvorka. Vyplýva z histórie. Naše krajiny boli objektom invázií cudzích kultúr. Spoločná historická skúsenosť je základom spoločných záujmov. Sme odhodlaní ubrániť životný štýl, tradície a kultúru našich národov.

 V – 4 v rámci EÚ je základom racionálnej opozície proti agende centra EÚ, ktoré sa posledné desaťročia výrazne odchýlilo od filozofie svojich zakladateľov orientovaných kresťanským smerom. Európa už desiatky rokov čelí kríze, o ktorej sa vôbec nehovorí, proti ktorej sa nebojuje -  demografický pokles. Naopak, terajšie vedenie EÚ vytvára nové krízové situácie. Predsedníčke EÚ a Európskej komisii sa za pol roka podarilo sankčným kolotočom totálne rozvrátiť osvedčené energetické toky vo svete a vyvolať hlbokú hospodársku krízu v doteraz prosperujúcej Európe. Zvýšenou infláciou sú ohrozené desiatky miliónov Európanov. Kritizovať tieto neracionálne opatrenia sa odváži len máloktorý členský štát. Európska únia je živý organizmus. Potrebuje zmeny. Naša zahraničná politika by mala reagovať na pochybené opatrenia a napomáhať k zmene, ktorá zodpovedá záujmom Európanov. Ak to Slovensko nerobí, zrieka sa svojej suverenity, svojou servilnosťou poškodzuje seba, aj ostatnú Európu.  

Nakoniec najvážnejšia výzva: vojnový konflikt na Ukrajine. Slovenská politika vzhľadom na členstvo v NATO musí riešiť zložitú otázku ako sa postaviť k možnej hrozbe tretej svetovej vojny. Spomínam si, že 2. novembra 2000 som sa v hoteli Forum v Bratislave zúčastnil prednášky Zbigniewa Brzezinského o geopolitickej situácii. Dal som si Brzezinskému podpísať jeho knihu Out of Control z roku 1993. Brzezinski v Bratislave jasne a tvrdo rozvinul myšlienku, že Amerika nesmie dopustiť prevahu dominantného hráča na euroázijskom kontinente, teda Ruska. V roku 1997 tieto zámery podrobne rozvinul v knihe Veľká šachovnica. „Bez Ukrajiny prestane byť Rusko euroázijskou mocnosťou“. Táto téza je kľúčom k reálnemu pochopeniu súčasného vojnového konfliktu. Všetko ostatné je len málo presvedčivá propaganda a masová hystéria podnecovaná médiami. Politika musí byť serióznejšia.

Samostatné Slovensko, člen obranného zoskupenia, nemôže mať záujem na prehĺbení konfliktu. Žiadny slovenský politik nemôže pripustiť zatiahnutie štátu do nevypovedanej vojny s rizikom jadrovej katastrofy. Existuje len jediná cesta z krízy, ktorá po 24. februári 2022 zasiahla Európu a narušila bezpečnostnú architektúru sveta: urýchlene konflikt ukončiť zastavením bojov, diplomatickým rokovaním, bezpečnostnými zárukami oboch strán. Keď sa ukončí zabíjanie nevinných, slová ako víťazstvo, porážka, ústup, strácajú význam. Politika – či sa nám páči alebo nie – je umenie kompromisu. Slovensko so zodpovednou vládou by mohlo na diplomatickom poli napomôcť proces zmierenia.

Samostatná Slovenská republika vznikla ako výsledok mierového úsilia, kultúry, tolerancie a vzájomného rešpektu. Prestaňme nariekať nad globálnou krízou. Začnime konať. V zmysle slov pápeža Františka: „Vyhrňme si rukávy pre tvorbu budúcnosti“.  To je asi najlepší odkaz na tohoročné Vianoce.