Čierne na bielom
Návštevnosť
 | Dnes | 1156 |
 | Včera | 4722 |
 | Tento týždeň | 1156 |
 | Tento mesiac | 23858 |
 | Celkove | 2123307 |
Čitáreň
Video vyhľadávanie
Foto
Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Spomienky s Evou
Spomienky s Evou
(spomienka na Evu Kostolányiovú)
Zvláštne, že s príchodom Dušičiek mi na okno emailovej pošty zaklopala správa o okrúhlom výročí Evy Kostolányiovej. Nezostalo to len pri správe. Požiadali ma aj o krátku spomienku na Evu do pripravovanej publikácie a pred pár dňami aj s kamerou u mňa v štúdiu padlo pár otázok redaktorky Slovenskej televízie o slovenskej speváčke. Preto mi prepáčte, že moje zastavenie pri tomto výročí nie je len spomienkou na Evu, ale aj na čas, ktorý sme spoločne strávili pri hudbe, tanci, spoločných výletoch a červenom vínku. To posledné mala rada aj Eva. Spomínam si Ženevu v roku 1971. Bolo 24.12., deň Vianoc a Štedrého večera. Mesto bolo zaprášené snehom a plné žiarivých svetielok a hviezd. Ako každý deň aj dnes sme mali nastúpiť na pódium v dancingu Le Gallion, aby sme hrali do tanca a na počúvanie švajčiarskym kalvínom. Aspoň si myslím, že boli kalvíni, pretože pre nich štedrý večer nič neznamenal. Pokiaľ u nás na Slovensku sa rodiny pripravovali v tom najužšom kruhu osláviť najväčší sviatok rtoka, vo Švajčiarsku sa chystali do reštaurácií, zábavných podnikov a vysvietených ulíc. Iný kraj, iný mrav. S Evičkou sme si preto naplánovali, že si Štedrý večer urobíme sami. Na poludnie sme zašli do útulnej reštaurácie v centre Ženevy a objednali sme si typické vianočné jedlá. Nechýbal ani kapor a akási kapustnica. Aspoň som si myslel, že v tej vode pláva originálna kapusta. Na čo si však spomínam najradšej, bolo práve to červené vínko. Mali sme ho obaja veľmi radi a keďže sme boli vo frankofónnej časti Švajčiarska, objednali sme si Beaujolais Villages. Pamätám si to ako dnes. Stálo to síce o pár frankov viac, ale cena vtedy nerozhodovala. Objednali sme si celú sedmičku. Prvý prípitok patril našim rodinám doma , na Slovensku. Boli sme plný sentimentu. Nebol to však sentiment plný smútku. Boli sme šťastní, že máme niekoho, na koho si môžeme spomenúť a zároveň vedieť, že niekto na nás doma myslí. Spoločný obed sa pretiahol až do podvečera. Boli to moje prvé Vianoce bez stromčeka, rodiny, ale zato s dobrou priateľkou.
Eva Kostolányiová
Eva Kostolányiová
speváčka
* 02.11.1942 Trnava
† 03.10.1975 Bratislava
Eva Kostolányiová pochádzala zo skromných pomerov. V štrnástich rokoch odišla spolu so svojim bratom z rodnej Trnavy tancovať do SĽUK-u, kde pôsobila štyri roky a v roku 1957 tancovala v súbore sólo v programe Goralská krmča. Choreografiu mal na starosti J. Kubánek. V rokoch 1961 - 1967 bola speváčkou a tanečníčkou Vojenského umeleckého súboru kapitána J. Nálepku a v roku 1967 vystupovala ako sólistka Tatra revue v Bratislave, kde dostala svoju prezývku "slovenská Twiggy". V roku 1968 už vystupovala ako speváčka v slobodnom povolaní.
Pohybovú, hereckú a spevácku prípravu zo SĽUK-u využila Eva Kostolányiová vo svojej speváckej kariére, ktorú začínala v kapele Ľuba Beláka. 
Od roku 1972 spievala v orchestri Braňa Hronca (s E. Mázikovou a S. Sallingovou).
Speváčka v roku 1972 pôsobila v skupine Modus a založila si aj vlastnú skupinu Hej, ktorú viedol jej druhý manžel Andrej Šebo.
| 1. | Hej chlapče |  |
 |
text: Milan Lasica
autor hudby : Robbie van Leeuwen
cover verzia piesne Venus od holandskej skupiny Shocking blue
1970
Eva Kostolányiová upútala kultivovaným prejavom, zaujímavo zafarbeným hlasom i repertoárom, v ktorom dominovali lyrické a melodické piesne Bábika - La Bambola (1968), Poď so mnou (1969), Až bude pokosená tráva a Keď si sám (1972), duetá s Michalom Dočolomanským Hala-hala, Haló tam a Smoliar z roku 1973. Duet s názvom Cítiš, krúti sa zem naspievala s P. Vaškom. K ďalším najznámejším piesňam Evy Kostolányiovej patria Iba básnik, Slepá láska, Neplač viac...
Umelecky pozoruhodnejčšie nahrávky vyšli na LP v roku 1973 (najmä Jesenný úsmev, Luna sype zo zástery, Ruka s kvetom, Povesť o skale, Kade chodieva láska).
Speváčka spolupracovala s viacerými textármi, okrem iných s I. Bázlikom, B. Droppom, I. Horváthom, T. Janovicom či K. Peterajom.
Spolupracovala tiež s Československým rozhlasom a televíziou, kde vystupovala v programoch Vyberte si pesničku či Malá televízna Hit-paráda.
V rozhlase nahrala Eva Kostolányiová približne 140 nahrávok, v roku 2002 vyšlo CD Zlatý kľúč (Slovenský rozhlas), na ktorom sa nachádza aj speváčkina posladná nahrávka More lásky a pôvodne zakázaná pieseň Kade chodieva láska.
V Slovenskej televízii účinkovala Eva Kostolányiová v muzikáli Mam’zelle Nitouche podľa operety F. Hervého, kde dostala dvojrolu (réžia Jozef Pálka, 1972). Predstavila sa tiež v hudobnej komédie s Ivanom Krajíčkom Buď fit! (réžia Karol Strážnický, 1973), v roku 1974 zaujala ako princezná v rozprávke Podkovičky za korunu (réžia Zora Bachnárová) či v groteske Keď si sám z roku 1975.
Zúčastňovala sa na hudobných festivaloch doma (Bratislavská lýra, Detvianska ruža, Oravské synkopy) i v zahraničí. V roku 1973 reprezentovala Eva Kostolányiová Československom spolu s Vladom Oravcom na festivale v írskom Castlebare, v roku 1972 sa zúčastnila na Bratislavskej lýre, kde ňou interpretovaná pieseň Farebný sen získala Cenu diváka a duet s Ľ. Novotným Zmysel nemých slov 2. miesto Ceny diváka. Na Bratislavskej lýre ´73 jej patrila strieborná lýra za duet Chvála humoru, ktorý zaspievala spolu s Karolom Duchoňom. O rok neskôr získala bronzovú lýru za pieseň Dobré ráno želám.
Vo veku 29 rokov zasiahla Evu Kostolányiovú zákerná choroba, proti krorej bola ona i lekári bezbranní.
Ocenenia:
1972 cena sympatií za pieseň Farebný sen (Bratislavská lýra)
1972 2. miesto ceny diváka za duet Zmysel nemých slov s Ľ. Novotným (Bratislavská lýra)
1973 strieborná Bratislavská lýra za pieseň Chvála humoru (s K. Duchoňom)
1973 4. cena za pieseň Tečie voda v Castlebare (Írsko)
1974 bronzová Bratislavská lýra za pieseň Dobré ráno želám
Prierez kariéry:
1956 - 1960 SĽUK
1961 - 1967 Vojenský umelecký súbor kpt. Jána Nálepku
1967 - Tatra revue
1967 - 1970 speváčka v súbore Ľubo Belák kvintet
1970 - Orchester Braňa Hronca
1972 - vlastná skupina HEJ
tvorba
2006 - CD 20 naj (Opus)
2002 - CD Zlatý kľúč
1995 - CD Tak málo stačí
1994 - MG Hviezdna láska
1988 - MG Piesne
1972 - LP Eva Kostolányiová
bibliografia
Kopeliovičová-Sebová, G - Bruna, M.: Tak málo stačí. Bratislava, 1995
Eva Kostolányiová - životopis
Eva Kostolányiová
Ako pätnásťročná účinkovala v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK) a od r. 1960 vo Vojenskom umeleckom súbore kapitána Nálepku. V rokoch 1967 - 1968 speváčka Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave. Od r. 1968 je slobodná umelkyňa. Najskôr vystupovala s kapelou Ľuba Beláka. Potom účinkovala ako speváčka v orchestri Braňa Hronca, s ktorým absolvovala vystúpenia doma aj v SRN, Švédsku a Švajčiarsku. Neskôr spievala so skupinou Modus. Po založení vlastnej skupiny Hej vystupovala v Bulharsku, Poľsku, Sovietskom zväze a na Kube. Mala príjemný hlas, kultivovaný prejav a pekné tanečné pohyby. Jej repertoár tvorili väčšinou piesne lyrické a melodické. Jej piesne často zneli v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii (uviedla sa programom Vyberte si pesničku). Naspievala a nahrala viac populárnych piesní, ktoré vyšli na singloch a 1 LP - Príma panoptiku, Ruka s kvetom, Luna sype zo zástery, Kade chodieva láska a mnohé iné. V roku 1972 úspešne zvládla hlavnú úlohu Nitušky v televíznej úprave známej operety Mam´zelle Nitouche. Ocenenia ziskala aj na festivale populárnej piesne Bratislavská lýra - r. 1972 za pieseň Farebný sen, II. miesto za Cenu diváka v duete s Lubošom Novotným za pieseň Zmysel nemých slov a v r. 1974 za pieseň Dobré ráno želám. Zúčastnila sa medzinárodného festivalu populárnej hudby v írskom Castelbare s V. Oravcom. Ako 29 ročnú ju postihla zákerná choroba, ktorej v roku 1975 podľahla.
Diskografia
- (1972) Eva Kostolányiová - Opus, LP
- (1988) Piesne, LP
- (1994) Hviezdna láska - RB, Rádio Bratislava
- (1995) Tak málo stačí - Opus
- (2002) Zlatý kľúč - RB, Rádio Bratislava, CD
- (2006) 20 Naj - Opus EAN 8584019 273027, CD
Externé odkazy
- Osobnosti.sk
- Kostolányiovej piesne rozdávajú radosť i dnes - pravda.sk
- Video: Eva Kostolányiová - Dobré ráno želám Vám
- Video: Eva Kostolányiová a Michal Dočolomanský - Smoliar
Dnešný dátum
Návštevníci
Práve tu je 1084 návštevníkov a žiadni členovia on-line
Novinky
2024-12-18 -
Ak si myslíte, že nasledujúci text bude o zábavnej televíznej... Čítaj viac
2024-11-25 -
Svet sa zbláznil? Hrá s nami nepoctivú hru? Alebo sa... Čítaj viac
2024-11-06 -
Stalo sa to, čo si „európski politici“ ani v zlom... Čítaj viac