Lubo Belak - Uncategorised

ÚVOD

Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Návštevnosť

1025222

	Dnes	598
	Včera	2271
	Tento týždeň	598
	Tento mesiac	12818
	Celkove	1025222

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Facebook

Lubomir Belak

Vytvorte si svoju vizitku

Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.

BIGBÍŤÁK

SLOVÁ

HTML5 modul

Bolo nás jedenásť

Kája je nesmrteľný!

Keď mi dnes Dodo Šuhajda zatelefonoval, že zomrel Kája, myslel som si, že hovorí o nejakom našom priateľovi. Vlastne mal pravdu. Napriek tomu, že sme sa stretávali zväčša pracovne, bol našim priateľom z brandže. Určite je to šokujúce spoznanie, že každý má vyhradený čas na život. U ľudí akým bol Karel Gott to však neplatí. Kája bude žiť naveky v našich spomienkach, ale najmä v pesničkách ktoré daroval všetkým. A bolo nás dosť.

Záznam piesne Mám rozprávkový dom - Lýra 50 rok 2016

Gott Lyra 50 2016

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

Frenkie, Frenky, Frankie, chlap mnohých mien

Spoznal som ho na Kremnických Gagoch. Sympaťák, recesista, ale najmä odvážny chlap. Telom organizátor, dušou divadelník. Miro bol jedným z tých, ktorí nečakajú na nič, všetko si vybojujú na bojovom poli všedných dní a zbytočných ľudí. Dokázal na naše „nekultúrne“ podmienky každoročne oživovať kultúru na tej najvyššej úrovni. Ako horolezec bez istenia sa vedel vyšplhať na najvyšší vrch drámy. Napriek tomu, keď mal vystúpiť na javisko, bol ostýchavý. Práve 15. ročník festivalu Vianoce v divadle som s ním musel vopred niekoľkokrát zopakovať jeho úvodnú reč na javisku. Nemal rád zbytočné slová. V súkromí medzinárodný rýchlik, na scéne skromný účinkujúci. Tak som ho vnímal ja. Jeho najväčšou slabosťou boli herci. Vymyslel a zrealizoval akési Zábradlie slávy. Miesto, kam každoročne pribudla tabuľka s menom a podpisom niektorého zo slovenských a českých umelcov. Dokázal neraz nemožné, dotiahnuť do Myjavy herecké esá. V decembri 2018 to bol Bolek Polívka a herecký ansábel z Astorky. Po ich predstavení sme si posedeli, pokecali a poniektorí aj popili. Frankie, Frenky, Frenkie, každý ho volal po svojom, v tú našu poslednú spoločnú noc už nepil. Priznal sa mi, že so zdravím to má nahnuté. Povedal som mu: „Kto by nemal...“ V porovnaní s ním som kalika už teraz, čo potom chlap v najlepších rokoch. Spolu s Majom Labudom sme spolu strávili našu poslednú bohémsku noc. Ako to už býva, Frenky si zarecitoval. Vždy začal s pátosom: „ Miroslav F. Kňazský......“ a nasledoval mikrovlnný verš. Priznávam sa, pripil som si na jeho zdravie a ráno som odcestoval do Bratislavy s presvedčením, že sa o rok opäť stretneme. Osud to zariadil po svojom, originálne. Jednoducho rozhodol, že žiadne „ďalšie“ už nebude. Ale bude! Zostanú krásne spomienky na chlapa, divadelníka, ktorého každý volal po svojom. Ja som mu hovoril Frenky.

Lubo Belák

13.6.2019

Frenkie

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

Bigbítová samovražda na Novej scéne

Aj nebo - navzdory tej vašej nenávisti -

uvidí žiariť... môj...môj štít! Ostal čistý! (Ľubo Feldek 2000)

Čo bolo prvé? Vajce alebo sliepka? Touto „filozofickou“ otázkou možno vyjadriť aj večný spor o vzťahu tela a duše. Čo tvorí človeka? Čo je dôležitejšie? Forma, alebo obsah? Netrápme sa. Keď to nevyriešili zodpovední filozofi, tak sa o to pokúšali umelci. V každej hre, románe, básni, obraze, soche, ale aj v hudbe, či tanci autori neustále rozohrávali tento hlavolam. Preto príbehy, ktoré sa odvíjajú od tohto sporu, sú večné. Takým bol a je aj príbeh o Hectorovi Savinienovi de Cyrano. Básnikovi, dramatikovi, spisovateľovi, ale aj skutočnej postave francúzskeho kadeta zo sedemnásteho storočia. V novoromantickej dráme Cyrano z Bergeracu mu vdýchol umelecký život Edmond Rostand. 1 600 alexandrínov, dvanásťslabičných veršov, potreboval na prerozprávanie osudov Cyrana, Roxany a Kristiána. Aj v tomto prípade zaúradovala žena, Rostandova manželka Rosemonde Gérard. Koncom devätnásteho storočia upozornila Rostanda na túto nevšednú postavu. Príbeh konfliktu Kristiánovho tela a Cyranovej duše v rukách lásky sa stal témou mnohých divadelných spracovaní. Neobišiel ani muzikál.

Čítať ďalej: Bigbítová samovražda na Novej scéne