Keď začiatkom dvadsiateho storočia Henri Poincaré skúmal pohyb troch telies netušil, že o sto rokov jeho objav neperiodicity pohybu vytvorí základ teórie chaosu, tak vďačnej charakteristike dnešných dní. Svet sa nezbláznil, len sa začal chovať podľa teórie efektu motýlích krídel. Čo majú krídla motýľa spoločné so životom ľudí, lepšie povedané s chaosom, v ktorom dnes ľudia žijú? Veľa. Efekt zamávania motýlích krídiel, metafora, ktorú použil Edward Lorentz vo svojej teórii komplexných systémov v roku 1961, môže o pár mesiacov vyvolať búrku v New Yorku. Alebo vznik snehovej vločky zas zapríčiní o nejaký čas pád lavíny. Príkladov v prírode je dosť. V ľudskej spoločnosti je to zložitejšie. Nikto z nás nevie predpovedať, čo zapríčiní človek svojim správaním, či už v súkromí, alebo na verejnosti. Rukolapné je to v politike. Politik zamáva svojimi motýlími krídlami, sľúbi zásadné zmeny, ktoré podľa neho naštartujú spravodlivejší svet a v lepšom prípade  o rok, dva, tri sa ukáže, že jeho presvedčivé sľuby nepriniesli nič. Jedným z účinných spôsobov ako presvedčiť voličov k jeho zvoleniu, je osvedčená predvolebná kampaň. S obľubou ju používajú obchodné domy, aby zvýšili predaj akéhokoľvek výrobku. Najmä takého, ktorý určite nepotrebujeme. Politik tak po čase odchádza do zabudnutia, a ak je šikovný, k svojmu odchodu si pribalí aj pár euro navyše, ktoré nenápadne vytiahol zo štátnej kasy. Jeho zamávanie krídlami zanecháva za sebou chaos a neistotu. Dá sa vôbec vyviesť spoločnosť z chaosu? Podľa mňa je to dôležitejšia otázka ako to, prečo žijeme a kam smerujeme.

Slová uverejnené v denníkoch, týždenníkoch, sublimujúce z úst televíznych a rozhlasových reportérov, ale aj nič netušiacich politikov majú svoj vlastný život. Majú ho aj slová Michala Havrana o falošných správach alebo fake news v článku Európa je civilizácia fake news. Ak by sme ho brali vážne, potom celá kultúrna história Európy, následne kontinentov, vesmíru a celého „Sveta“ stojí a padá na klamstvách a hoaxoch, v preklade kanadských žartíkoch. Kľúčovým tvrdením v texte je:“...falošná správa blízko ku kľúčovej a formátujúcej udalosti, na ktorej stojí európska civilizácia. Je ňou správa o zmŕtvychvstaní Ježiša Nazaretského, ktorú rímska okupačná správa historickej Palestíny považovala za hoax židovskej sekty.“

Michal Havran ml., protestant, vek 44 rokov. Marián Kuffa, katolík, vek 56 rokov. Dvaja teológovia, ktorí rozhýbali v posledných týždňoch Slovensko. Je to začiatok, alebo pokračovanie delenia spoločnosti na bielych a čiernych? Nejde však o rasizmus, aj keď to z perspektívy Mount Everestu takto vyzerá. Pokiaľ Kiska so svojou ESET sieťou pripravovali (a stále sa tomu venujú) politický kotrmelec, na poli náboženstva sa na obzore vytvoril búrkový mrak.

Keď sa mi z mobilu vysypali esemesky s oznámením o úmrtí Fedora Freša, myslel som si, že ide o nejaký hlúpy žart. Nebol. Vzápätí sa správa potvrdila od Agnesa, Romana, Petra, Martina........ Nepomohlo ani prvé odmietnutie mojich myšlienok o absurdnosti takejto správy. Veď sme len pred pár týždňami nám vlastným humorom komentovali stretnutie starých muzikantov na koncerte Jožka Barinu v Petržalke, kde Fedor zastúpil basgitaristu Ďura Korenku z našej bigbítovej skupiny The Players. Moja poznámka, že bez Fedora sa už žiadna bigbítová skupina zo šesťdesiatych rokov na pódiu neobjaví, sa stala zo dňa na deň konečná. Fedor už nenastúpi v Soulmene, Collegiu Musicu, Prúdoch, Kabinete 112, Fermáte, ........ Rovnako sme si pokecali aj u Andyho Hryca pri odhalení Pičúza, sochy, ktorú vytvoril Fedorov syn Viktor a stala sa ozdobou uličky vedúcej k hradu.

Jan Werich číta Jana Masaryka

O slobode