Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Sto rokov do Neba
Michal Belák
príbeh môjho otca, ktorý by sa dnes dožil 101 rokov
televízny dokument
VIDEO
Michal Belák - Storočnica
Michal Belák
(*29.IX.1920 Bučany-†16.III.1981 Bratislava)
Spomienka ma môjho otca, ktorý by sa dnes dožil 100 rokov
SME - Ako vzniká hit: Povedz mi otec
Ako vzniká hit: Povedz mi otec
Nie každý deň si na našu rodinu spomenú médiá. Určite patríme skôr do družiny spomienkotvorných občanov ako medzi nádejnú mlaď Slovenska. Preto ma prekvapilo a tak trochu aj potešilo, že na stránkach denníka SME sa 19.4.2012 objavil článok od Dušana Taragela "Ako vznika hit: Povedz mi otec". Neviem, čo ho k napísaniu článku viedlo. Až na pár nepresností je to v celku milá spomienka. Prečítajte si ho
Tu je link na stránku SME
Michal Belák - normalizačný životopis
Michal Belák
/normalizačný životopis, tak ako mi ho otec zanechal. Bolo to v období, keď nesmel takmer nič robiť......./
Narodil som sa 29. sept. 1920 v Bučanoch, okr. Trnava. Moji rodičia pracovali ako nádenníci na veľkostatku Fould-Springera.
Otec pracoval najprv ako robotník v miestnom mlyne, ale pretože patril medzi zakladajúcich členov KSČ v obci, majiteľ mlyna ho prepustil a potom už nádenníčil na spomínanom veľkostatku. V posledných rokoch svojho života 1953-1955 bol členom Závodnej stráže Čs. rozhlasu v Bratislave.
Po otcovej smrti presťahovala sa matka so sestrou do Bratislavy na Okt. Nám. Č. 10 /Archív Čs. rozhlasu/, kde matka bola domovníčkou a upratovačkou.
Základnú ľudovú školu som skončil po piatich rokoch v Bučanoch /v r. 1931/. Po prijatí na reálne gymnázium v Trnave, absolvoval som osem tried, maturoval som v r. 1940.
Po matúre som chcel študovať medicínu. Pre nedostatok finančných prostriedkov prijal som ponuku Vojenského vysokoškolského internátu, kde som mal možnosť študovať medicínu zadarmo, ale s úväzkom, že za každý rok štúdia budem musieť slúžiť päť rokov ako vojenský lekár.
V tomto internáte za tvrdých vojenských podmienok som vydržal iba tri roky a pretože viacej som inklinoval k divadlu a spevu /hrával som v bratislavských dramatických krúžkoch/ prešiel som k Vojenskému rozhlasu, kde bolo možné absolvovať základnú vojenskú službu.
Pri evakuácii Bratislavy odišiel som s Voj. Rozhlasom koncom marca do Nemecka, kde som však dezertoval a vrátil sa spolu s manželkou do vlasti. Tento môj skutok, ako aj spojenie pomocou rozhlasu s domácim odbojom /vysielanie šifrovaných správ partizánom/ mi pomohli zaradiť sa bez akýchkoľvek následkov do pracovného procesu.
Tieto okolnosti môže vierohodne dosvedčiť Ján Adámek, člen KSČ a šéfredaktor časopisu VÝBER, ktorého ako partizána, člena Brigády Jána Žišku som zraneného ukrýval v Bratislave v rokoch 1944-45.
Za tzv. Slovenského štátu som nebol členom n i j a k e j politickej organizácie. Bol som iba študent /bez príslušnosti k HM/ a vojak.
Začiatkom septembra 1945 som prijal zamestnanie ako redaktor v Slovenskom národnom aeroklube do roku 1949.
Odtiaľ som prešiel ako organizačný referent do UMPRA – Umenie pracujúcim /do r.1950/
Od r. 1950 som nastúpil do opery SND, potom v r. 1958 do r. 1970 som pôsobil ako herec a spevák v kabaretnej scéne TATRA REVUE.
V krízových rokoch 1960-70 uvádzala TATRA REVUE pásma /preklady z budapeštianských kabaretov, doplnené aktualizačnými scénkami, nevhodnými na tie časy, lebo nepodporovali konsolidáciu pomerov ale skôr nahrávali kontrarevolučným silám.
Nemal som však nijaký podiel na inscenáciách, čo sa týka dramaturgie. Bol som i b a hercom, r e p r o d u k č n ý m umelcom. A taktiež nikto z TATRA REVUE sa organizačne nezapojil do kontrarevolúcie, nepodávali sme nijaké vyhlásenia ani nepodpisovali 2.000 slov.
Po zrušení TATRA REVUE som sa stal slobodným umelcom agentážne pripojený k SLOVKONCERTU. Na požiadanie rôznych organizácií vystupoval som viac ako stokrát bez nároku na honorár, ba dokonca som sa stal čestným členom S-klubu /Vysokoškolákov – strojárov/, kde pravidelne /už deväťkrát/ účinkujem bezplatne a pomáham im vypĺňať
Vzhľadom na možnosť lepšieho využitia i mojich organizačných schopností ochotne prijímam ponuku s. J. Divinca, vedúceho Hlavnej redakcie film. Programov, pomôcť pri budovaní dabingového súboru.
Povedz mi otec
(video)
Michal Belák - ďalšie údaje
Michal Belák
herec, spevák – bariton, konferencier, autor pesničkových textov
narodený: 29.9.1920 v Bučanoch /okr. Trnava/
zomrel: 16.3.1981 v Bratislave
Otec : Anton Belák
Matka: Terézia Beláková rod. Nosková
súrodenci: Rudolf, Amália
Manželka: Paula Beláková rod. Adámková
deti: Ľubomír Belák, Jana Valihorová, Daniela Luthová
1930 – 38 – študoval na gymnáziu v Trnave
1938 – 40 – študoval na Lekárskej fak. v Bratislave
spev u M. Ratajovej – Schimplovej a A. Korínskej
1940 – 45 – hlásateľ bratislavského rozhlasu
1945 – 50 – redaktor časopisu LET
1951 – 1953 – člen oprerného zboru SND
1953 – 56 člen operety Novej scény
1958 – 1970 člen hereckého súboru TATRA kabaret /neskôr Tatra revue/
Priebežne účinkoval v Československom rozhlase a televízii ako herec, spevák, konferencier a komentátor.
Ako spevák pôsobil najmä v oblasti zábavnej hudby. Najznámejšou piesňou bol duet s vlastnou dcérou Janou Belákovou „Povedz mi otec“ od V. Bukového, kde bol aj spoluautorom slovenskej verzie textu. Známa bola aj jeho interpretácia piesne z muzikálu SHOWBOAT – „Pieseň otroka“. Najbohatšie obdobie bolo počas účinkovania v Tatra kabatere /Tatra revue/, kde stvárnil množstvo postáv a speváckych úloh v inscenáciách ako „Randesvous v Bratislave“, „…aj keby chleba nebolo“, „Salto mortále“ s tanečným orchestrom Juraja Bercelera.
V speváckej úlohe vystupoval aj v muzikáloch /Podkovičky za korunu, Mansel Nitoush – ČST/ v hrách / Nebo na zemi, Škriepky v Chiozze /Nová scéna/
Pravidelne účinkoval na estrádnych pódiách po celom Československu ako konferencier ale aj ako spevák spolu s hudobnou skupinou Ľubomíra Beláka.