Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
21. august 1968
Noc z 20. Na 21. Augusta. Pamätám si ju dodnes. Okolo druhej v noci sa celá rodina zobudila na akýsi hrmot. Dana, sestra ešte nebola doma. Ako obyčajne niekde v krčme oslavovala so svojimi kumpánmi nejaký sviatok. Robila to pravidelne, tak ako celá nastupujúca nová generácia. Otvorili sme okná. Keďže sme bývali na Drevenej, hukot sa valil zo všetkých strán. Zhora od Mýtnej a zdola od Stalinovho námestia a Obchodnej, alebo predtým Molotovovej ulice sa s hlukom šíril aj zápach spálenej nafty. Keďže naše okná boli uprostred toho rachotu, nevideli sme na koniec ulice a tak sme si povedali, že to iste bude nejaké nočné cvičenie našej bdelej socialistickej armády, ktorá si nás nedá a preto usilovne, aj v noci, posilňuje a cvičí. Zavreli sme okná a oddali sme sa spokojnému spánku. Prvé čo som ráno počul bolo drnčanie telefónu. Tie boli vtedy na kábloch, takže sa s nimi nedalo putovať po byte ako dnes. Vstal som a zodvihol slúchadlo. Ozval hlas Dany, sestry.
Večer v Kafé Scherz
V lete by sa malo chodiť na dovolenky. Ja som toto pravidlo porušil a šiel som do Kafé Scherz. Na podnet dramaturga Art klubu, Ivana Kováča som pripravil predstavenie, ktoré bolo venované poslednému slobodnému dňu pred 21.8.1968. Špeciálne som si pripravil pieseň Karla Kryla Bratříčku, zavírej vrátka, ktorá symbolizovala našu katastrofu v roku 1968. Rovnako ako Karel si myslím, že jeho piesne sú stále aktuálne. Moje spomínanie som doplnil dvoma ukážkami z mojej literárnej tvorby. Spomienka na noc z 20. Na 21. Augusta a a poviedka Plagát, na základe ktorej ma v roku 1969 neprijali na VŠMU, odbor dramaturgia. Profesorom vtedajšej školy som dodnes vďačný. Nemusel som zostať doma a vstúpiť do strany, ako poniektorí dramaturgovia, ktorých vtedy prijali, prípadne tí, ktorí na škole už boli. Je ich viac. Vybral som sa do sveta a to bola moja prvá vysoká škola života. Začal som vnímať skutočnosť spoza železnej opony. Nuž mal som to šťastie. Večer som samozrejme obohatil o ďalšie pesničky, Smrť Jánošíkova, Pieseň z papiera, ale aj Povedz mi otec.
Bratříčku, zavírej vrátka
Spomienka na Karla a tých pár mesiacov jari
Na pondelok 20.8.2012 som Vás pozval na moje spomínanie do Kafé Scherz. Spomienky začnem na rok 1968. Jedna z nich bude patriť Karlovi Krylovi. Na otázku, ktorá z jeho piesní (po roku 89) už neplatí, po chvíľke zamyslenia povedal – platia stále a všetky (dokonca čím ďalej tým viac).
Preto som nahral moju verziu jeho geniálneho diela Bratříčku, zavírej vrátka. Viem, že moja interpretácia nemá tú silu, ako keď to spieval Karel. Urobil som to ako vyjadrenie verejnej pocty básnikovi, hudobníkovi, ale najmä človeku s veľkým Č, na ktorého sa nesmie zabúdať.
Ľubo Belák
Prezentácia projektu RTVS Ľuba Beláka na verejnom vypočutí
Prezentácia projektu RTVS Ľuba Beláka na verejnom vypočutí
Vážené dámy, vážení páni,
Ďakujem za pozvanie na stretnutie s členmi Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Pre mňa to znamenalo opätovne oživiť moje myšlienky o verejnej službe a tak prispieť k verejnej diskusii, ktorú by malo dnešné stretnutie odštartovať.
Read more: Prezentácia projektu RTVS Ľuba Beláka na verejnom vypočutí