Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
QUO VADIS Slovensko? - The day before
Ak by som sa v názve mojej úvahy držal biblického textu, tak by som sa mal podobne ako apoštol Peter spýtať na úteku z Ríma pocestného, ktorý ide opačným smerom: „Kam kráčaš? Všetci utekáme z krajiny, ktorá nás po desaťročiach sklamala, a ty ideš na Slovensko. Prečo?“
Vie to len Pán Boh, presnejšie Kristus, čo by odpovedal. Preto si musím otázky klásť sám. Horšie je to s odpoveďami. Tie si vyžadujú dostatočný odstup od súčasnej atmosféry v štáte Slovákov a ďalších národnostných skupín, ktoré tu od nepamäti žijú, zápasia s realitou a neustále očakávajú, že konečne príde zmena a ocitnú sa v usporiadanej krajine bez mocenských zápasov, nemorálnej politickej reprezentácie, bez istoty, či očakávania čohokoľvek pozitívneho. Nanešťastie nie sme sami. Sme európskou krajinou a spolu s ostatnými národmi hľadáme samých seba. Spočiatku dobre vyzerajúci projekt Európskej únie sa začína meniť na bremeno, ktoré nesieme spolu s krízou vo svete. Sme ako občania Európskej únie odsúdení na zánik?
Mor ho!
MOR HO!
Ľubo Belák / Samo Chalupka
Na pamiatku mojej tety Oľgy Adámkovej,
ktorá 31. marca 1945 zahynula v poslednom transporte do Mauthausenu.
Mala 16 rokov.
Aj hviezdy padajú
Kiska, podvodník, alebo hrdina?
„Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“
Od čias národného romantizmu sme si už generačne zvykli na národných hrdinov. Žiaľ iba v literatúre a v Slovenských povestiach. Takým bol Jánošík, filmový hrdina Pacho a novodobý geroj Dubček. Každý z nich mal jedno spoločné. Boli to len vysnívané obrazy ideálu hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Snáď len Dubček, okolo ktorého vznikla akási aureola statočnosti, bol človek, ktorý už nemal čo rozdávať, pretože už nebolo z čoho.
…a tak nám odvolali ministra
Žijeme v čase, kedy včera je neskoro a zajtra priskoro. Netušíme, čo nás čaká v zajtrajších správach, ani to, či zajtra správy vôbec vyjdú a kde. Chaos je výčapná nálepka dnešných dní. Už nejde o pivo, ale o život. Nechali sme si ten náš rozštvrtiť na centy a našu budúcnosť na počítačovú hru. Všetci túžobne očakávame, že koniec tomu spravia predčasné voľby. Bodka a tma. Naozaj?