ŽENY Z ROSY

/Hudba & slová  Ľubo Belák  /

Najkrajšie sú ženy ráno z rosy

Keď ich v teple spálne sám pokosím

Voňajú jak seno z letnej trávy

Prelet lúkou z muža búrku spraví

 

Uložím tie vône do pamäti

Vytiahnem ich, keď sa láska spätí

Usuším si trávu na zlé časy

Počkám si na správy o počasí

 

Potom, keď mi rokmi skrehnú ruky

Vrátim sa späť k vôni letnej lúky

Prelistujem steblá všetkých lások

Každú skryjem v tieni mojich vrások

 

Pri poslednej zavriem herbár vôní

Na ich počesť hlavu pred ním skloním

Zavriem oči, ľahnem si do trávy

Nakoniec ma lúka tíško strávi.