Vyrobila amatérska RTVS – alebo spomienková besiedka v historickej budove Národnej rady SR
Poviete si, čo už je to len za titulok. O čom chce autor hovoriť? Čo tým chce povedať? Poviem vám to. Ide o Slávnostné zasadanie Národnej rady SR z príležitosti osláv 1150 výročia príchodu Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Podotýkam, som Európan, Slovák, narodil som sa v Bratislave a moji rodičia ma vychovávali k láske ku svojej domovine. Avšak to, čo som dnes videl na vlastné oči na vlastnom televíznom prijímači ma utvrdilo, že nie každý je taký. Určite takými nie sú v RTVS. Kto nevie, o akú značku ide, prekladám. Rozhlas a televízia Slovenska, verejnoprávna inštitúcia, zrkadlo stavu demokracie na Slovensku a v neposlednom rade kultúrna inštitúcia. Kultúru som spomenul až na koniec, pretože tej sa chcem venovať. Určite však priamy prenos RTVS zo slávnostného zasadania nemal s kultúrou nič spoločné. Neviem, kto robil dramaturgiu a réžiu tohto slávnostného popoludnia, no som presvedčený, že to bol treťotriedny analfabet bez štipky kultúrneho povedomia a umeleckého cítenia. Spolu s televíznym štábom RTVS a prenosovým vozom vytvorili originálnu „besiedku“ začínajúcich kultúrnych nadšencov, ktorí zatiaľ netušia, ako sa robí profesionálna oslava takého výročia, akým je príchod Cyrila a Metoda na Slovensko. Možno sa to ani doteraz nedozvedeli. Aspoň tak vyzeral celý priebeh, scénická realizácia a v neposlednom rade televízna podoba diela. Robili to amatéri.
Bolo mi ľúto Jožka Šimonoviča a speváckeho zboru, ktorí odviedli kus kvalitnej práce. Najmä Jožko Šimonovič predniesol úryvok z Proglasu tak, ako som to ešte nepočul. Nielenže si dal záležať na výbere veršov, ale celkove skĺbil svoj prejav s textom tak, že by si to zaslúžilo samostatný televízny projekt. Bravo, Jozef! Veril som ti. Žiaľ cez televíznu obrazovku sa umenie Jozefa Šimonoviča nedostalo. Zle nasvietené prostredie Národnej rady, tragikomicky umiestnení ústavní činitelia na čele s prezidentom, rozostavanie kamier, ktoré neponúkalo nič, čo by som mohol kvalifikovať ako snahu o dobrý záber, strihač v prenosovom voze, ktorý to asi skúšal po prvýkrát v živote. Jednoducho amatérska práca za naše koncesionárske peniaze. Poviete si, no a čo, aj tak to nikto nepozeral. Určite máte pravdu. Ale koho je to chyba? Myslím si, že všetci tí, ktorí sa pretŕčali pred kamerami sú zodpovední za stav vecí verejných, aj stavu profesionality práce v RTVS a „nesledovanosti“ takýchto relácií. Im, žiaľ, patrí zodpovednosť aj za verejnoprávne médium bez kontroly odbornej verejnosti. Bolo to v ich rukách a na ich účet, že tento historický okamžik odbili skromnou „besiedkou“ takmer pri táborovom ohni. Politici neraz berú do úst našu minulosť, chvália sa Rastislavom, Svätoplukom, Štúrom, kapitánom Dabačom a ešte neviem kým. Ale keď majú naozaj niečo urobiť pre to, aby osobnosti našej histórie vo verejnosti zarezonovali, neurobia nič. Nechajú sa snímať ako nafúknuté gunáre, otravujú divákov a poslucháčov otrepanými frázami, ktoré pozliepali do prejavov a tešia sa, ako si po predstavení dajú obložený chlebíček a pohár letného chladeného striku. My, diváci, kultúrna verejnosť pri televíznych obrazovkách sme si utreli hubu a vrátili sa späť do reálneho života. Nielen my, koncesionári, občania Slovenska, ale aj Cyril a Metod spolu s ostatnými, na ktorých sa pomaly a iste zabúda, si to nezaslúžia. Kultúra je barometrom kvality krajiny, národa, občana. To, čím sa predviedli poslanci NR SR, premiér, predseda a prezident cez kamery RTVS bolo ukážkou krutej nevšímavosti a absencie kultúrnej citlivosti k témam, ktoré vedia aspoň na chvíľu spojiť nespojiteľné, napríklad aj voličov rôznych politických strán.
4.7.2013
Ľubo Belák