Kam? Na koncert Paľa Hammela. Za čím? Za pesničkami, ktoré si stále udržujú sviežosť a úprimnosť. Ak zablúdime do hlbín minulého storočia určite natrafíme na Medulienku, Baladu o smutnom Jánovi, Malej čiernej ruži, alebo Po písmenách. Pod značkou Prúdy už v šesťdesiatych rokoch takmer šokoval bigbítovú generáciu, ktorá v originálnej angličtine interpretovala pesničky britských skupín, akými boli The Beatles, The Rolling Stones, The Kinks, alebo rock´n´roll Chubyho Checkera. V tejto x anglosaskej atmosfére sa na Slovensku objavil spevák a hudobník, ktorý spieval po slovensky. Dokonca ani The Beatmen, neskôr Dežo Úrsíny, guru slovenskej rockovej klasiky, nepovažoval slovenčinu za jazyk hodný modernej populárnej hudby, ako sa oficiálne nazývala hudba generácie šesťdesiatych rokov. Bol to medzník slovenskej populárnej hudby, kedy sa postupne vytrácala hudba veľkých orchestrov a sólových spevákov a nastúpili hudobné skupiny Modus, Elán, Indigo, Midi, a mnoho ďalších. Dodnes však je Paľo Hammel ten, ktorý odvážne zmenil jazyk pesničiek svojej generácie.
Pretieklo nekonečne veľa dunajskej vody, vzniklo, ale aj zaniklo veľa populárnych skupín a spevákov. Paľo Hammel však ako britský Stonehenge pevne stojí na vlastných hudobných nohách a poetike šesťdesiatych rokov. Dokázal to aj na novom projekte, ktorý vyšiel koncom minulého roka. Dostal názov „Kam a za čím“. V poradí dvadsiaty šiesty album hammelovskej diskotéky. Jedenásť zbrusu nových piesní vytvoril v dobrej spoločnosti hudobníkov a textárov. Podľa vlastných slov Paľa Hammela mu bol inšpiráciou pobyt v New Orleans. Spomína: „Začiatkom roku som bol v New Orleans, kde som sa nenechal inšpirovať ani nie tak miestnou hudbou ako psom, ktorého som stretol v jednej pivárni. Bol to miestny štamgast, keď tam prišiel, sadol si na stoličku a hneď si objednal pivo. Samozrejme, že si neobjednal nič, ale ten čašník mu automaticky do misky nalial pivko. A to ma z celého zaujalo najviac...“ Prvotným impulzom bluesovať bola jeho účasť na albume „Potlesk v stoji“ v rámci projektu Mariana Zimu s názvom Story. V rámci viac žánrového záberu nahrávky sa vtedy Paľo Hammel spevácky zhostil výraznej bluesovej skladby „Keď sa nikto nedíva“. Sám s trochou irónie poznamenáva: „Hovoriť v slovenských podmienkach o bluese je skutočne iluzórne, lebo to musí byť naozaj niečo „čierne“ alebo to musia hrať tí, ktorí sa tým naozaj a skutočne zaoberajú,“ Na Slovensku sa blues, až na malé výnimky, neudomácnil. Napriek tomu „Kam a za čím“ je plný bluesovej tematiky najmä v textoch. Intímna lyrika, subjektívne prežívanie zážitkov zo stretnutí, jemná melanchólia potvrdená tvrdším hudobným a speváckym výrazom. Blues po Slovensky bez nároku na udelenie medaile za odvážnosť.
S takouto výzbrojou sa na dva dni „usalašil“ Paľo Hammel v divadle Štúdio L+S. K bluesu patrí gitara. Aj preto si na pódium postupne prizýval gitaristov prvej gitarovej ligy, aby umocnili napätie hammelovských pesničiek. Úvod pesničkového večera patril skladbám z albumov Srdce bez anjela, Kreditka srdca a Déjà vu (Live). Po zahrievacom kole prišli na rad zbrusu nové pesničky. Ak by niekto čakal, že sa Paľo Hammel šibnutím kúzelného prútika zmení na bluesmana, nedočkal by sa. Spevákov výraz, ako aj ľahkosť s akou rozpráva krátke pesničkové príbehy je ochrannou známkou pred akýmikoľvek módnymi trenadami, ktoré dobíjajú väčšinu súčasných interpretov. Máme desiatky Beyonce, Aguiler´s, sto Timberlakov, Bieberov, len originály bez napodobenín nám chýbajú. Napriek hammelovskej klasike sú pesničky z albumu „Kam a za čím“ bluesovky. Najmä svojou atmosférou a témami zašifrovanými do poetiky textov. Verše Kamila Peteraja, Petra Konečného, Borisa Filana, Ivana Pavleho, Vlada Slivku, Mariána Zimu a Ľuba Beláka sa vyhýbajú ošúchaným spojeniam a overených tém. „Vždy ked ti na mlyn nejde voda...“ , „Kamarátka noc ukáž svoju moc...“, „Som nočný hľadač tieňov, čo nemá zásady...“, „Za pravdu je šibenica, za lož metále...“, „Dajte mi pod hlavu, úsmev a nehu...“, intímna poetika, farebné metafory, pohľad na súčasnosť, to všetko ponúka Paľo Hammel na albume „Kam a za čím“.
Koncertná podoba z nového CD na pódiu Divadla L+S bola jedinečná. Oproti nahrávkam boli všetky piesne obohatené gitarovými lahôdkami. Juraj Burian, René Lacko, Pišta Lengyel, Stano Počaji a Peci Uherčík ponúkali nielen osobitú zvukovú výbavu, ale aj štýl voľných gitarových sól. Od čipkovanej gitarovej hry Juraja Buriana, cez žiletkové rify Reného Lacka, až po drsný bigbít Peciho Uherčíka. Jeden hudobný nástroj a desiatky podôb, to ponúkal koncert tentoraz bez značky hudobnej skupiny Prúdy. Originálny nápad sa stretol s nadšenou reakciou publika. Nevšednosť hudby na pódiu, narodeninová atmosféra krstu nového CD a prítomnosť zrelého publika spolu vytvorili nezabudnuteľný večer, plný energie, úprimnosti a tak trochu aj Hammelovho humoru počas sprievodného slova. Určite tento koncert patrí už teraz k vrcholom tohtoročnej pop-rockovej hudby na Slovensku. Žiaľ nečakajte, že o koncert by mala záujem Slovenská televízia. Slepá a hluchá dramaturgia odignorovala jedinečnú príležitosť zaznamenať koncert legendy slovenskej rockovej hudby, ktorá sa stále nechystá na dôchodok.
Osvedčený slogan ...večne živý...“ platí aj pre Hammela. Avšak nielen jemu, ale aj verným poslucháčom a priaznivcom hudby, ktorú nenájdeš nikde inde, len na Slovensku. A to si určite zaslúži hlbokú poklonu. KAM (k ďalším pesničkám) a ZA ČÍM (novým témam a poctivému muzicírovaniu) je posolstvom do bratislavských hudobných vôd, do ktorých dvakrát nevstúpiš.
Ľubo Belák
V Bratislave 5.5.2025
