A je to tu. Čo sa nepodarilo vo voľbách v roku 2016, neskôr počas protestov Za slušné Slovensko v roku 2018, to sa podarilo v roku 2022 za pol roka parlamentnej demokracii, ktorá si v decembri v roku 2022 zatlieskala svojej vlastnej porážke. Čo začal prezident Kiska v roku 2014, to dokončí súčasná prezidentka Zuzana Čaputová.
Určite desiatky analytikov majú k súčasnej politickej situácii množstvo múdrych, ale aj nekonečný rad hlúpych vysvetlení. Hrabú sa v detailoch a parlamentných počtoch, pritom im uniká takmer nepovšimnutý liberálny puč, ktorý sa stal za búrlivého súhlasu nepriateľov liberalizmu. Iste, pojem liberálny je dnes natoľko sprofanovaný, ako aj nálepka fašistický, konzervatívny, sociálny a iný. Jednoducho dnes už ideologické transparenty neplatia. Súčasnosť poznamenaná neoimperiálnym súbojom o nerastné zdroje a sféry vplyvu vytvorila s eleganciou priestor na spustenie propagandy akýchsi zápasov o šťastnú budúcnosť ľudstva. Prečo? Lebo sa podarilo to, čo doteraz nikto nedokázal. Odstaviť ľudí, občanov, národnosti, ba dokonca národy od možnosti rozhodovať o svojom osude. Mali na to aj účinnú drogu – správanie ľudí, ktoré má jednoduchú trojčlenku. Zarobiť – zakúpiť a zahodiť. Jednoducho trikrát Z je ideológiou spotreby na ovládnutie väčšiny menšinou. V prostredí politiky, ale aj relatívneho blahobytu, to umožňuje hru na slobodu, demokraciu a právny štát. Podarilo sa z väčšiny obyvateľov vytvoriť stádo druhej kategórie, ktoré tlieska pri svojej vlastnej samovražde. Dokonca sa pri tom aj usmievajú a oslavujú akési víťazstvá. Slovensko bolo na to vzorovo zneužité.
Možno raz vznikne literárny príbeh, ktorý popíše jednotlivé udalosti, ktoré nenápadne dospeli k politickému šoku, liberálnemu puču, ktorý vo svojej práci Otvorená spoločnosť popísal už známy pseudofilozof Schwartz György, alias George Soros. Malou pripomienkou je, že redaktorom slovenského vydania publikácie bol dnešný poslanec Národnej rady a súčasný predseda strany SPOLU Miroslav Kollár. Vtedy to György nazval reformáciou globálneho kapitalizmu. V zjednodušenej podobe možno Sorosovu prácu označiť za neomarxisticku teóriu puču v duchu demokracie a právneho štátu.
Demokracia, taká ako funguje v súčasnosti, a nikdy iná nebola, sa podobala a aj dnes je obdobou papierových peňazí. Nevonia, nezapácha, nechutí, ani navonok neubližuje. Je len súčtom tých za a proti. Dokonca aj právo je ohýbané v mene jednoduchých počtov. Zákony a spravodlivosť držia v rukách víťazi. Nepatria porazeným. Snáď jedinou výhodou demokracie je, že pravidelne, za určité obdobie sa vymenia figúrky na šachovnici. V dnešnej, modernej spoločnosti už neplatí ani to. Tých figúrok je čoraz menej. V súčasnosti nám na Slovensku stačia prsty dvoch rúk. Akýsi zákon o združovaní do politických strán je nahradený parlamentnou párty majiteľov straníckych eseróčiek. Záleží len na tom, ako si vzájomne podelia trh. A už sme doma. Matovič, Kollár, Kiska, Sulík, Kotleba...majitelia politických značiek, za ktorými sa skrýva kšeft s kupovaním poslancom. Nie, nie je to korupcia... je to výmenný obchod „niečo za niečo“. Aj tu platí ideológia spotreby, 3xZ (Zarobiť (prípadne ukradnúť) – zakúpiť a zahodiť).
O politickom marketingu vie Sulík svoje. Oproti väčšine majiteľov firiem strana-s.r.o. má nespornú výhodu dostatočného intelektu, ktorý využíva na naše pomery takmer geniálne. Dokonca mu aj pri tom tlieskajú. Jeho euroskepticizmus, proatlanticá zahraničná orientácia, polyrodová (multigender policy) agenda a hlásanie teórie trhu, ktorý všetko vyrieši, má nemálo vplyvných partnerov nielen u nás, ale najmä vo svete. Možno k nim prirátať aj manželov Geisslerovcov.
Na Slovensku k nim určite patria prívrženci hnutia Progresívne Slovensko, strany Spolu a v neposlednom rade súčasná prezidentka Zuzana Čaputová. Ich „liberálna“ DNA až nápadne určuje beh udalostí. Pravdepodobne nápad na liberálny puč sa zrodil už pri vstupe bývalého prezidenta SR Andreja Kisku, podporovaného „filantropmi“ zo spoločnosti ESSET s.r.o. do politiky. Ich proamerické gény (vzťah k vládnej administratíve USA) zasiali na Slovensku takmer nezlomné spojenie. Túto rovnicu neoslabilo ani vypadnutie Andreja Kisku, obvineného z daňového podvodu, z politickej reprezentácie liberálov. Po neúspešnom, prvom pokuse o liberálny puč mu nevyšiel ani jeho politický návrat vo voľbách s jeho stranou Za ľudí. Obratom bola naporúdzi progresívna Zuzana Čaputová, ktorej nemožno uprieť šarm a elegantnú komunikáciu s verejnosťou. Tam niekde to však končí. Nastupujú záujmy, ktoré sa nerodia na Slovensku, ani v Európe. Žiaľ sme svedkami toho, že spoločenská, hospodárska a mierová aktivita atlantickej veľmoci využíva takto nastavený politický trend nielen v Európe. Snaha ovládať trh, nerastné zdroje, poľnohospodárstvo a územia štátov sa ako cez pupočnú šnúru prelieva do sveta. Nemožno tvrdiť, že by aj iné mocnosti, akými sú Rusko, Čína, India nemali rovnaký záujem. My sme však priamymi svedkami len euroatlantickej orientácie, ktorá nás tvrdo tlačí ku dnu. Tak sa z obrancu, filantropa, mierotvorcu stáva agresor. Namiesto diplomacie sa prikladá do ohňa vojenskej agresie Rusov na Ukrajine. Vyhlasujú sa sankcie, ktoré ubližujú skôr ich autorom ako cieľu. Energetickú krízu prisudzujú Rusku, pričom ide iba o nechutný biznis korporácií, ktoré zneužívajú kartelové dohody na určovaní cien plynu, nafty a elektriny. Brzdí sa zápas o zastavenie ekologickej katastrofy, ktorá nás asi určite neminie. Zápas s drogami sa realizuje len na úrovni distribúcie. A čo ľudia, ktorým vraj demokracia umožňuje, aby vládu a moc prevzali do vlastných rúk? Tým sú určené rozprávky o pravde a spravodlivosti, prípadne hlúpe televízne telenovely a podpásová zábava, kam je odsunutá všetka pozornosť občanov, ktorým by mala patriť moc v štáte. Tá v súčasnosti po liberálnom puči patrí Sulíkovi, mimoparlamentnému Progresívnemu Slovenku a prezidentke Čaputovej. Určite využijú svoje súčasné postavenie, ústavné zákony a čas, aby do roka a do „DNA“ pripravili ďalší krok na ovládnutie Slovenska. Netreba ani nové voľby.
Podarí sa im to?
Ľubo Belák
19.12.2022