A sú tu. Už túto sobotu sa otvoria brány volebných miestností a voľbychtiví občania sa budú triafať do urien. Či schránok? Urna je presnejší výraz. Voľby mi vždy pripomínali obradnú pohrebnú slávnosť, keď sa vyplakaní pozostalí na kare poriadne naliali a vyspevovali do rána. Všetko smutné je koniec koncov veselé. Také sú aj voľby.
Tieto moderné majú ešte príchuť riadneho bulváru. Politici na seba pľujú a občanom púšťajú fantazijné videoklipy. Všetci sa na nás usmievajú z priblblých bilboardov a vynaliezaví anonymní umelci ich skrášľujú rôznymi doplnkami. Pekná bola slzička v oku parlamentných bosov. Krutejší, ale o to jasnejší bol plagát s potetovaným Romom, v SNS im hovoria cigáni, ktorému ktosi pripísal: "Nemáš cigu, vedúci?". Istému politikovi, ktorého strana sa výrazne podobá Mafii, tajný poeta pripísal "Choď do r*ti!". Najväčší vladár odkrýva sochy , buduje futbalové ihriská a otvára diaľnice....za naše peniaze. Trochu mu to pokazili Maďari, ktorí nepočkali a hneď po vlastných voľbách nám to natreli. Ani príroda ho nenechala vzorne sa pripravovať na volebný orgazmus a naordinovala Slovensku malú národnú potopu..
Je tu však jedna skľučujúca skutočnosť. Či ideme, alebo nejdeme voliť, vo finále sme zodpovední za tých, ktorí nám budú ďalších pár rokov rozkazovať, nabaľovať sa, prihrávať si kšefty a kde tu hádzať domorodcom, najmä na tým na penzii v čase Vianoc, holú voniacu kosť. Namiesto ísť voliť, si sadneme do krčmy k pivu, alebo borovičke a zborovo budeme nadávať na vládu, stranu, parlament, starostu a nakoniec aj na Pána Boha, ktorý v dôsledku za to môže. Takto v hlúčkoch budeme čakať na Blaníckych rytierov, Jánošíka alebo Ramba, ktorý to za nás vybaví, a vo svete nastane mier.
Musím sa vám priznať, nemyslím si to. Nemám pocit, že by som vo voľbách ako občan prehral, aj keď nie som politik, nemám blízko ku korytu a môj volebný typ neuspel. Vo volebnej miestnosti odovzdávam v prvom rade svoj vlastný názor na život v krajine, kde som sa narodil a kde som sa rozhodol žiť. Vlastne, ak by sa mi nechcelo, tak si jednoducho prenajmem byt na Kamčatke. V každom prípade je pre mňa voľba politického systému u nás, na Slovensku vyjadrením mojich postojov, za ktorými si stojím. Čudujem sa tým, ktorí voľby odignorujú heslom "Aj tak je to jedno!". Nie je to jedno. Čím menej bude takých, tým zložitejšie to budú mať všetky stranícke centrály. Buďme my, voliči, aspoň chvíľu na seba hrdí. Na jeden deň sa moc vykĺzne z palácov a úradov a rozvalí sa na chodníku. Schmatni ju a daj tomu, o kom si presvedčený, že ťa nesklame!
Potom pri pive alebo borovičke môžeš meditovať, či si spravil dobre, alebo či si sa mýlil. Ale o tom je život. Ten nečaká na nerozhodných a pasívnych. Ponúka ti všetko. Neodmietaj! Spolu s odmietnutím stratíš šancu na osobné šťastie. Myslím si, že to si neželá nikto z nás.
Preto vás pozývam na volebný oldomáš. Hneď po tom, ako sa zatvoria volebné miestnosti. Dúfam, že budú plné krčmy.
Ľubo Belák
volič, ktorému to nie je jedno
V Bratislave 7.6.2010