Včerajšie stretnutie s hudbou stálo za to. Po rokoch som si mohol opäť vychutnať moju hudobnú srdcovku. Keď som ju nazval krotiteľkou klavíra, nebola to len zvukomalebná metafora. Japonská virtuózka napriek svojmu útlemu telu a dievčenskému vzhľadu je v jazze víchrom, ktorému neodolá ani koncertný klavír Yamaha CFX. Pri každej návšteve Bratislavy prináša vždy niečo nové. Nielen v zložení svojho kvarteta (či tria), ale najmä v svojej hudbe. Tá obsahuje všetko, čo dnes znie na hudobných scénach. Jej copyright je navyše originálny a neraz prekvapivý. Od drobnej ponášky na Chopina, cez dixy témy, rock, až po aleatoriku a odvážne hudobné spojenia plné chromatiky a modality. To všetko je skryté v duši Hiromi Uehara.Do Bratislavy ju priniesol Martin Valihora, môj synovec, Janin syn a muzikant telom a dušou. S Hiromi sa našli počas štúdií v Berklee a neskôr na spoločnom pódiu v roku 2007. Práve jemu vďačím za mnohé jazzové zážitky, ktoré mi ponúka na svojom festivalovom pódiu už 15 rokov. Jeho One day jazz festival je svojou formou originálny projekt, ktorý má svoju históriu a je overenou značkou pre milovníkov kvalitnej hudby. Pritom sa neustále potkýna na neprajnosti tých, ktorí by sa mali starať o kultúru. V prvom rade Ministerstvo kultúry, ktoré svojou nečinnosťou vzbudzuje podozrenie, že pojem kultúra, najmä v súčasnom umení, je pre neho terra incognita – územie, o ktorom nič nevie. Martin sa dokonca v týchto dňoch dostal do hľadáčika prospektorov nepriateľov štátu a označili ho za amerického agenta. Čo už, je dobré, že je oficiálne agentom dobrého jazzu. Lepšiu vizitku od kultúrnych analfabetov nemohol dostať.
Preto ak sa mám klaňať Hiromi za je hudbu, tak potom sa klaniam aj Martinovi. Máme síce, aj rodinne, blízku genetickú výbavu, ale jeho profesionálny príbeh ďaleko prevyšuje moje skromné hudobnícke putovanie.
Martin ĎAKUJEM a Hiromi ešte raz zo srdca objímam.
