„Povedz mi otec, ty predsa všetko vieš!... Tak povedz mi otec, jak vyzerá čas!“ je verš Ruda Skukálka, ktorým sa začína rovnomenná pieseň. Kedysi v minulom storočí ju spieval otec s dcérou. Podobne ako film Štefana Uhra Slnko v sieti sa zapísala do zlatého fondu kultúry malého, ale napriek tomu neraz viditeľného Slovenska. Teda ako je to s tým časom, najmä televíznym?

Dnešok nie je naklonený kultúre, ale ani pohľadom späť do histórie. Rýchlosť, ale najmä bezohľadnosť doby ukrajuje z voňavého bochníka toho, na čo by sme mohli byť hrdí. Vlastne ani hrdosť sa už nenosí. Sme zaplavení zbytočnosťami, v ktorých sa topíme. Pritom stačí podať záchranné koleso spomienok a vynoríme sa z blata nenávisti a zloby. Takýmto kolesom by mohla byť aj nová televízna stanica, dnes sa tomu opovržlivo hovorí televízna programová služba, s nič nehovoriacim názvom TROJKA. RTVS ju pripravila a spustila koncom roka ako predsviatočný darček. Pre koho? Na rozdiel od iných televíznych staníc nie je pre všetkých, ale pre každého. Každého, kto má záujem obzrieť sa späť do minulosti, ktorú sme v roku 1989 odmietli. Má čo ponúknuť minulé storočie? Stojí to zato? Určite áno. Napriek tomu, že Československá a neskôr Slovenská televízia vznikla v kolíske päťdesiatych rokov v náručí komunistickej diktatúry. Tá chápala televíziu, ale aj ostatné médiá, ako slúžku ideológie. V každej dobe, a neobišlo to ani Slovensko, vznikali hodnoty, ku ktorým sa môžeme bez obavy z duševnej ujmy vracať.

Nie vždy sa podarí pripraviť dobrú večeru. Určite mi dajú za pravdu najmä tí, ktorí nevedia variť. Tak ako ja. Napriek tomu si myslím že sa dá večerať aj inak, cez uši, oči, možno aj hmatom, určite však dušou. Overil som si to na uvedení zbierky básní Storočie, kruté StoOčie môjho priateľa Milana Richtera. Jeho poézia a moje organizačné schopnosti (samochvála) spolu s Erikom Ondrejičkom, Jankom Gallovičom, Vladom Krížom, Deniskou Vyčichlovou a Erikom Mikurčíkom garantovala, že pripraviť literárnu večeru sa nielen oplatí, ale stojí zato. K bohatému poetickému stolu sme pozvali aj našich priateľov, Tonka Hykischa, Laca Volka, Rasťa Piška, Zuzku Cigánovú, Palka Traubnera, Janka Tazberíka a mnohých ďalších, ktorí sa postarali o neopakovateľnú atmosféru v ARTHUR cafe na Zámockej 10. Aby sa na jedálny lístok nezabudlo, Tono Šmotlák fotograficky zmapoval celé večerné MENU. Dobrú chuť!

Ľubo Belák

27.11. – 28.11.2019