(tretia časť)
Moje sledovanie prognóz sa prehuplo do fázy objektívneho idealizmu pána Georga Wilhelma Friedrich Hegla
, autora Svetového ducha, ktorý sa prostredníctvom triád postupne realizuje na tomto svete. Budúcnosť patrí podľa neho práve takejto nehmatateľnej inštancii. Dovtedy ľudstvo musí prejsť cestu vlastnej, neopakovateľnej, ale aj nepoučiteľnej histórie. Práve historické pramene kladú na stôl nezodpovedané otázky o budúcnosti, ktorých sa ako slamky chytajú odborníci, ale aj fantasti, výmyselníci a podvodníci. Páči sa mi na nich to, že na objektívnych faktoch vedia vystavať teóriu takmer úplne pravdivú. Takmer...pretože k pravde je príliš ďaleko - na dĺžku slova Pravda. A tak mi zostáva opäť sa vrátiť k faktom a pustiť si na špacír tú vlastnú fantáziu a logiku, ktorá je voči mne aspoň v jednom férová - ak klamem, klamem len sám seba a neoblbujem iných. Ak vygenerujem pravdu, tak sa z nej popri mne môžu tešiť aj iní. Má to len jeden háčik. Kto mi povie, že je to pravda? Hádam len Pán Boh.
Ako puberťák som bol očarený svetom Ericha von Dänikena, nemeckého spisovateľa, ktorý bol práve takým výmyselníkom o akých som hovoril. Precestoval svet a dal do súvislosti javy, ktoré reálne existujú. Takto si vytvoril teóriu o mnohých záhadách, či už prírodných, alebo archeologických, či historických, ktoré ponúkal svojim čitateľom. Keď som sa ho raz v Bregenz, rakúskom mestečku, pri pohári vína spýtal, či verí tomu, o čom píše, odpovedal veľmi pragmaticky. "Píšem to, čo ľudia chcú čítať.". Vtedy nás pri bare obsluhoval barman, ktorý vo svojich voľných nebarmanských chvíľach sprevádzal Ericha na cestách po svete a všetko fotografoval. Dänikenova neskutočne impozantná teória o pravekých exterestriálnych astronautoch je fascinujúca. 
Knihy "Dedičstvo bohov", alebo "Súdny deň sa dávno začal", sú "takmer" pravdivé. Chýba len jedno, musíš tomu uveriť. Podobne ako iným teóriám a rozprávaniam, ktoré sa nedajú dokázať aj keď má človek chuť všetko svoje podozrievanie a pochybnosti zahodiť a pohodlne sa usadiť v kresle dobrej viery. Lenže dnes je aj viera náročná činnosť. Nielenže musíš veriť, ale nesmieš pripustiť inú pravdu, inú možnú inte
rpretáciu, inú vieru. Pokiaľ veštci rátali s budúcnosťou ľudí osamotených vo svete vesmíru a vlastnej histórie, Erich a jemu blízki rozprávači veria, že raz sa to musí stať a objaví sa E.T.- vesmírčan. Prinajhoršom ho stretneme na našich cestách vesmírom.
V súčasnosti je veľký záujem o dva historické zdroje, ktoré sú zahalené dymom proroctiev. Egyptská a Mayská kultúra. Na obe nám zostali nielen písomné spomienky, ale aj vecné pamiatky a v nich ukryté posolstvá, ktorým sa snažíme porozumieť. Iste, tých kultúr, ktoré za
nikli a dnes ich nepoznáme, je určite viac, ale tieto dve nás štvú pre našu vlastnú nedokonalosť. Čo majú obe podobné a v čom sú si odlišné? Je to najmä ich chápanie času ako niečoho, čo sa objavuje v opakujúcich cykloch. Obe civilizácie poznali správanie vesmíru a od neho odvodzovali udalosti, ktoré prebiehali na zemi, stavali pyramídy a mali hieroglyfické písmo. Patril k nim aj cyklus ľudského veku, ktorý samozrejme interpretovala každá kultúra po svojom.
Mayská ríša vznikla podľa viacerých štúdií okolo 18. storočia pred n.l. a svojho vrcholu dosiahla v období od 10. až do začiatku 16. storočia pred n.l.. Existovala aj za príchodu Španielov. Pokrývala územie Yukatanu, dnešného južného Mexika, Guatemaly, Belize, Salvatoru a západného Hondurasu. Hlavné mestá boli Tikal, Palenque, Copán a Calakmul. Žili v pralese, zápasili s ním o každý kúsok zeme a nakoniec ich prales pohltil. Z kódexov, do ktorých zaznamenávali všetky svoje poznatky prežili španielske ničenie len tri. Madridský, Drážďanský a Parížsky. Z nich sa dozvedáme o kvalite ich astronómie, presných meraní, kalendárov a krutých náboženských rituálov, s ktorými boli všetky poznatky spojené.
Mayovia používali kalendár, ktorý v sebe obsahoval asi trinásť rôznych kalendárov. 
Všetky pracovali so štandardnou jednotkou 260 dní. Základ tvorila matica 13 x 20, nazývaná mayský faktor. Jeden z kalendárov mal trinásť mesiacov po 28 dní. Tieto kalendáre boli majstrovsky skombinované. Namiesto desatinnej sústavy používali dvadsiatkovú sústavu. Prvým číslom bola nula a konečným 19-ka. Tieto boli jednociferné. 20-ka bola už dvojciferná. Pravdepodobne vychádzali z počtu prstov na oboch rukách a nohách. /Hmmm...ktorý prst bol nula?/ Určite sa držali biologických rytmov, ktoré sú tiež cyklické. Čas chápali ako štvrtý rozmer. Časové cykly boli rôzne. Používali cykly až do 64 milióna rokov. Išlo o neustále opakovanie a s ním aj predpovedanie budúcnosti, ktorá sa svojim opakovaním dala predvídať. 
Ďalšie magické číslo bolo 73, čo je počet posvätných rokov veľkého cyklu. Ten sa rovnal desaťnásobkom dňa na planéte Tiamat. Zaviedli kalendár Haab, nazývaný aj "zahmlený rok", ktorý mal 365 dní a delil sa na 18 mesiacov po 20 dňoch a na konci obdobia bol jeden mesiac s piatimi dňami. Je tu ešte jeden zaujímavý a v tomto čase často pripomínaný fakt. Mayský kalendár by mal dosiahnuť koniec svojho trinásteho, posledného cyklu 21. decembra roku 2012. Viac nám Mayovia nezanechali, žiadne "Deň po...". Žiadne vysvetlenie, vykonávací predpis. Je to koniec? Alebo nový začiatok. Až neuveriteľné hypotézy o katastrofickom konci sveta sa začali koncom roka 2009 objavovať v časopisoch, novinách a televízii. Mám podozrenie, že to bol asi vydarený marketingový ťah producentov pred uvedením nového hollywoodskeho filmu s názvom "2012". Americkí filmári opäť zrekonštruovali apokalyptickú víziu o konci sveta. Máme sa v kinách opäť čoho báť - za 12 EURO.
Všetko sa začalo vysvetľovaním mayského kalendára. Podľa neho bol rok 1992 prvým rokom posledného obdobia záverečnej 13 fázy, poslednej fázy veľkého kolobehu. Nazývali ho Obdobím očisťovania Zeme. V proroctve sa hovorí o všeobecnom očisťovaní vrátane ľudských sŕdc. Zlé bude vymetené a dobré ponechané. Po Očistení vykročí Zeme z galaktických lúčov dosiahne Časovú synchronizáciu. Tento cyklus by mal skončiť 31.decembra 2012. V deň zimného slnovratu /21.12.2012/ sa slnko spojí s krížovým bodom galaktickej slnečnej dráhy a rovníkom. Vytvoria tak "nebeskú bránu" v "temnej trhline" Mliečnej dráhy. Akoby sa Zemi otvorili "dvere do nebies". Tento mytologický text neraz pripomína Heglove teórie svetového ducha, prípadne astronomické úkazy, akými sú zatmenie slnka a čierne diery.
Ak si uvedomíme jazyk, ktorým Mayovia zaznamenávali svoje predpovede, je jasné, že dnes sa ho
dá len ťažko presne interpretovať. Navyše aj ich výpočty určite obsahujú chyby, ktoré posúvajú dátumy udalostí. Mayovia boli presvedčení /po nich mnohí až do dnešných čias/, že sú potomkami bytostí z hviezdneho zoskupenia Maia v hviezdokope Plejády. Preto všetko vesmírne dali do vzťahu s ľudstvom a jeho dejinami a vývojom. Zaujímavé sú ich definície nastolenia rovnováhy počas predpokladaných zmien.
Tu sú:
Predpovedané zmeny nastanú, a je to iba záležitosťou našich postojov a činov, ktoré rozhodnú ako kruté, či mierumilovné tieto zmeny nakoniec budú.
Musíme konať, urobiť zmeny a zvoliť si ľudí, ktorí nás budú reprezentovať. Takých, ktorí pochopia, a ktorí sa ujmú verejných činností presadzujúcich rešpekt voči Zemi. Meditácie a duchovné techniky sú dobré, ale dobré sú aj činy.
Je veľmi dôležité ujasniť si, kto sme a taktiež to, aký je náš vzťah k Zemi.
Namiesto riešenia pomocou hlavy by sme sa občas mali riadiť aj hlasom svojho srdca.
Mali by sme venovať pozornosť tomu, čo prijíma naše telo. Veľa jedla naruší subtilnú ale aj robustnú cestu.
Mali by sme sa naučiť nejakej dobrej dýchacej technike, aby sme ovládali svoj dych.
Žijeme vo svete energie. Dôležitou úlohou v tomto období bude naučiť sa vnímať alebo vidieť energiu každého a všetkého: ľudí, rastlín, zvierat.
Musíme reaktivovať energiu posvätných miest. To je naša práca.
Nezdá sa vám, že niektoré poučenia akoby vychádzali z príručiek dobrého správania, zdravej životo
správy alebo ochrany životného prostredia? To o čom kedysi hovorili Mayovia, dnes hovoria viacerí. Žiaľ prevalcuje ich mašinéria mocných a masmediálnych prostriedkov. Všade panuje hluk, krik, a tak všetky dobré myšlienky sú pod nimi zatiaľ dočasne pochované. Verím, že len dočasne.
Hmmm....Mayovia.....a čo keď je ich kalendár pravdivý?
Ďalšou mojou historickou zastávkou je Egypt, najmä jeho prehistória, ktorá je v literatúre označovaná ako obdobie ZEPTEPI . V preklade by to mal byť PRVÝ ČAS /zep = čas, tepi = prvý/. Tak ako Mayovia, aj Egypťania skúmanie vesmírnych javov a udalostí priamo spájali s vlastným životom. Preto pri súčasných výkladoch ich histórie významnú úlohu hrá astronómia, geometria a matematika. Boli to archeológovia - amatéri, fanatici, ľudia z mäsa a kostí / o krvi ani nehovorím/, ktorí objavovali tajomstvá Egypta ukryté pod pieskom. 
Najmä v Gize, ktorá je známa svojimi pyramídami a Sfingou, archeológovia vyhrabávali spod piesku "pravdy", ktoré poznali už v prehistorickom Egypte. Všetko čo je na nebi a na Zemi má zmysel a navzájom sa dopĺňa. Dnes je jasné, že Sfinga, tri veľké pyramídy, rampy a ďalšie monumenty metropoly tvoria obrovský diagram, ktorý znázorňuje oblohu nad Gizou v roku 10.500 pred n.l. A to nie je všetko. Sfinga nesie známky vodnej erózie, čo nasvedčuje, že bola vytesaná ešte pred tým, než sa Sahara stala púšťou. Práve tento kamenný dokument je zahalený zvláštnym závojom tajomnosti. Pokiaľ o iných monumentoch existujú záznamy, nikde sa nedočítame, kedy a kým bola Sfinga vytesaná do skaly. Na základe skúmania sa tvrdí, že soche leva dodatočne zmenili tvár do ľudskej podoby. 
Hlava je proporcionálne menšia ako telo a čiastočne vychýlená oproti osi monumentu. Existuje len jedna zmienka o faraónovi Chefrenovi /podľa ktorého je datovaný aj vznik sochy/, ktorá sa nachádza na stéle, kde je v 13. riadku slabika Che. Tak málo stačilo, aby výskumníci stavbu pripísali faraónovi žijúcemu vo Štvrtej dynastii Starej ríše. Má to však háčik, pretože by tak dotyčný faraón urobil nezmyselne proti zaužívaným zvykom, podľa ktorých faraóni vpisovali svoje mená zásadne iba do oválnej kartuše. Až na Chefrena /?/. Ak to dáme spolu s tvrdením J.A.Westa o vodnej erózii spred 10 000 rokov, stáva sa Sfinga ozajstným odkazom civilizácie, ktorú poniektorí nazývajú Atlantskou. 
Príbeh o Atlantíde je známy najmä z prác filozofa Platóna, ktorý spomienku na ňu dal do úst egyptského kňaza Solóna. Podľa neho Atlantída zanikla okolo roku 9.600 po obrovskej prírodnej katastrofe. Platón popisuje život a štátne zriadenie Atlantídy, ktorú umiestnil za Herkulove stĺpy, územie dnešného Gibraltaru.
Pozorovanie hviezd a zaznamenávanie ich pohybu bolo každodennou praxou Egypťanov. Dôkaz o tom je uchovaný v Denderskom zverokruhu, ktorý sa našiel v chráme bohyne Hathor a je uložený v Louvri. Preto aj zánik prehistorickej civilizácie je spojený s astronómiou a cyklami Slnka. Už Hipparchos /190?-120 pred n.l./ si všimol že jarná rovnodennosť sa za sto rokov posúva o 1 stupeň západne pozdĺž ekliptiky. Zapríčiňuje to precesia Zeme, vychyľovanie zemskej osy, ktorá pomyselne vedie jej stredom od severu na juh . Precesia opisuje dráhu po kružnici a je pôvodcom zmien vzťahu Zeme a okolitých hviezd. 
V súčasnosti je pre moreplavcov určujúca Severka, hviezda zo súhvezdia Malého vozu, alebo ak chcete Malej medvedice. Tá sa nachádza priamo nad Severným pólom Zeme. Ale to nebolo tak stále. 
Precesia zapríčinila, že pred 4.320 rokmi na mieste Severky bola Alfa Drakonis zo súhvezdia Draka, pred 8.640 rokmi jedna z hviezd súhvezdia Herkula, pred 12.960 rokmi v období potopy sveta visela nad severným pólom Vega zo súhvezdia Lýry, pred 17.280 rokmi Deneb zo súhvezdia Labute /Cygnus/, pred 21.600 rokmi hviezda Alfirk zo súhvezdia Cefeus a pred 25.920 rokmi, teda po takzvanom kozmickom roku to bola naša známa Severka. Tak ako je to dnes. Teda šesť severných hviezd Zeme. Dnes sa slnečná sústava nachádza na nultom stupni ekliptiky. Na konci veku Ryby a na začiatku veku Vodnára. Pred 12.960 rokmi teda o 180 stupňov späť bola vo veku Leva. Vedci tvrdia, že je to bola doba konca pleistocénu, obdobie topenia ľadovca a potopy sveta. Sfinga svojim tvarom je zosobnením dvoch súhvezdí súhvezdia Leva a Herkula. 
teda súhvezdí, ktorých spojený pohyb Egypťania nazývali Pari Passu.
Týmto párom súhvezdí prechádza Zem na svojej ceste galaxiou v precesii rovnodennosti. Poloha Sfingy je určená tak, aby Slnko v dňoch rovnodennosti /Egypťania ich považovali za dni Maat, bohyne rovnováhy a spravodlivosti/vychádzalo Slnko priamo pred ňou. Jej telo leží paralelne s rovníkom na 30 stupni severnej šírky a takmer presne na 30 stupni východnej dĺžky, čo znamená, že leží na jednom z diamagnetických bodov Zeme /súčasť elektromagnetickej siete planéty, ktorá sa pohybuje od 30 stupňov severnej a južnej šírky, kde sa vytvárajú elektromagnetické víry spôsobujúce anomálie podobné Bermudskému trojuholníku/. Jej pohľad je sústredený na bod horizontu ležiaci na 30 stupni severnej šírky, kde pred 12.960 žiarilo súhvezdie Leva. V tej dobe sa na 90 stupni južnej šírky nachádzalo súhvezdie Orión - 9 stupňov 
od meridiánu spájajúceho sever a juh. A čo je najpodstatnejšie, hviezdu Sirius zo súhvezdia Veľký pes, dôležitú hviezdu pre Egypťanov, ktorej východ oznamoval záplavy na Níle, bolo vidieť priamo nad horizontom - 14 stupňov naľavo od meridiánu. Preto Sfingu možno považovať za presné astronomické hodiny. Podľa týchto výpočtov je určený aj rok dokončenia monumentu Sfingy 10 500 p.n.l. teda rok konca obdobia ZEP TEPI a začiatku novej doby. Z toho vyplýva, civilizácia, ktorá postavila Sfingu patrila k tej, o ktorej nič nevieme a ktorá zanikla bez toho, aby nám dala o sebe niečo vedieť.....až na Sfingu a monumenty v Gize. Nemohli by to byť pôvodní Atlanťania, ktorí sa po katastrofe premiestnili do Egypta......? Veď v egyptskej mytológii sa vznik civilizácie pripisuje bohom a nasledovníkom boha Hora, ktorí údajne prišli do Nílskeho údolia v ZEP TEPI, teda v dobe tisíce rokov pred érou faraónov. Žeby ľudstvo malo už jednu generálku na koniec sveta za sebou?
Ešte krátky dovetok venujem Enochovi, ktorý sa spomína aj v Biblii, ale z politických príčin bol jeho príbeh vyškrtnutý a vyhodený na smetisko takzvaných apokryfických, zakázaných kníh. 
Grécke slovo PHOENIX /Fénix/je údajne odvodené od egyptského Pa-Hanok, čo znamená "dom Enocha". Práve jeho tvrdenie o ceste po Veľkom oku súhvezdia Orión nám zanecháva odkaz o príprave na odchod, či presídlenie ľudí do iného sveta, sveta bohov. Podobne sa o bohoch zmieňujú aj Mayovia, ktorí hovoria o Bohoch svetla, alebo egyptsko-tibetských Éterických bytostiach - prežiarených svetlom. Kalendár vyrytý do kameňa Veľkej pyramídy v Gize opisuje takzvané PHOENIX /Fénix/ cykly našej galaktickej dráhy. 
Podľa neho v súčasnosti končí obdobie /po prepočte na náš kalendárny systém/ v roku 2012, kedy sa po kataklizmách, objavujúcich sa každých 13.000 rokov presunieme do sveta bohov. A sme v roku, ktorý nám mnohí predkladajú ako rok konca sveta, začiatku veľkej zmeny, alebo návratu niečoho, čo nepoznáme.
Veštci, jasnovidci, faraóni, Atlanťania, Mayovia....aj keď hovoria o dnešku, ich jazyk je vzdialený, cudzí. Neraz si musíme ich odkazy interpretovať po svojom. Tak trochu je to ako preklad básne. Ani tá sa nedá pretlmočiť doslovne.
/..................................pokračovanie nabudúce./
V Bratislave, 10.1.2010
Ľubomír Belák