Keď odchádza priateľ

Spomienka na Paľka Horečného, kameramana a priateľa

Keď odchádza priateľ

horko je na duši

Pri odchode plakať

chlapom sa nesluší

 

Verše úryvku textu z mojej piesne tentoraz posielam za ozajstným priateľom a spoluhráčom pri hre zvanom život, Paľom Horečným. Pred týždňom som sa chystal na návštevu do nemocnice, kde ležal. Musel som odcestovať do zahraničia. Hovoril som si, pôjdem budúci týždeň. Už nepôjdem. Paľo je mŕtvy. Nie je to fráza, ani blbý fór. Je to nezvratný fakt, že človek, s ktorým som prežil časť života, je na večnosť preč. Spojila nás televízia a hudba.

Môj príchod do Slovenskej televízie bol poznačený vznikom nového televízneho hudobného žánru - videoklipu. Práve s Paľom Horečným sme v relácii Triangel skúšali po novom inscenovať modernú populárnu a rockovú hudbu, ozvláštňovať obraz trikmi a hľadať nové vyjadrovacie prostriedky. Pre mňa bol umelcom, ktorý mal vlastné videnie reality. Nielen videl, ale aj počúval. Všetci sme ho volali Starý Ďábel, čo iste každému naznačuje, že mal zmysel pre humor. Preto bol jedným z mála, ktorý spolupracoval na humoristických reláciách s tvorcami ako Juraj Takáč, Julo Satinský, Maroš Zednikovič, Stano Radič, alebo Jaro Filip. Išiel za nimi do humoristického neba, kde sa hovoria neotrepané vtipy, hrá dobrá hudba a nakrúcajú tie najúžasnejšie videoklipy. Má to za sebou. Možno pre neho to bolo oslobodenie, pre nás je to však určite záväzok, že budeme na neho myslieť. Dúfam, že si na neho spomenú aj dnešní majitelia televízií, najmä tej verejnoprávnej, pre ktorú urobil veľa. Použil som slovo dúfam, pretože dnešný televízny  svet plný krutosti ku vlastným ľuďom je nevďačný. Našťastie Paľko väčšinu svojej práce venoval v časoch, keď si prácu televízneho tvorcu vážili.

Paľko, spomínam a smútim.

Ľubo Belák

20.11.2011