Spomienka na priateľa

Včera, stredu 5.októbra, sa stretli priatelia Mila Pavelku, aby si zaspomínali na človeka, ktorý žil svoj život nielen pre seba ale aj pre svojich blízkych. Aj preto mu aspoň takto oplatili jeho úsmevy, dobé slovo a jeho hudbu, ktorú rozdával rád a plným priehrštím. Nebolo to sentimentálne spomínanie, aj keď sa v očiach nejedného objavili slzy. Dúfam, že tam niekde medzi nimi bol aj Milo, pretože človek sa z tohto sveta len tak nevyparí. Tradične sa hovorí o odchode do večnosti. Pri týchto slovách sa mnohí zahľadia do neba a predstavujú si to nekonečno niekde ďaleko, mimo územia ľudských pohľadov. Pritom si neuvedomujú, že to naše, ľudské nekonečno je v nás, v našich srdciach, spomienkach a príbehoch. Preto si uctime pamiatku na Mila ako jeho odchod do každého z nás a tá bude živá dovtedy, kým si to nekonečno budeme v sebe každý deň pripomínať. Tak to bolo včera, dnes a určite to bude aj zajtra.

Ľubo Belák

Foto: Peter Procházka

6.10.2011