3x a dosť

17.8. 2011 sa uskutočnilo podujatie Slovenského centra P.E.N. Predstavenie s výstižným titulom patrilo trom jubilantom. Prekladateľke a spisovateľke Vladimíre Komorovskej, hereckej dive Milke Zimlovej a mne, ktorý si rád spolu s divákmi zaspomína na všetko, na čo si v mojom veku ešte spomeniem. Našťastie zatiaľ je toho dosť.

Čo sme na pódiu U červeného raka robili? Tu sú slová Vlaďky Komorovskej:

 V stredu 17. augusta 2011 o 17. 00 hodine sa v priestoroch letnej čitárne U červeného raka zišli milovníci nielen literárneho, ale aj hudobného a divadelného umenia na spoločnom vystúpení hudobného skladateľa, speváka, niekdajšieho šéfdramaturga Hlavnej redakcie zábavných programov a televízneho producenta Ľuba Beláka, prekladateľky a prozaičky Vladimíry Komorovskej a napokon herečky, scenáristky a kostymérky Milky Zimkovej. Obecenstvo srdečne privítal predseda Slovenského PEN centra Gusto Murín a Ľubo Belák skladbou z vlastnej tvorivej dielne Tajomstvá priateľov, po ktorej sa ujal slova a prečítal svoju žartovnú mikropoviedku Zabíjačka.

Po pesničke Dúha, ku ktorej mu napísal text výtvarník, prozaik a animátor Ivan Popovič, predstavil prítomným literárnu tvorbu Vladimíry Komorovskej, ktorá sa rozhodla spestriť príjemnú atmosféru v bratislavskej oáze ticha úryvkom z kapitoly Prelietavé srdce humoristickej knižky Nicole de Buron Miláčik, počúvaš ma? Tak zopakuj, čo som povedala.(Chéri, tu m’écoutes? Alors répète ce que je viens de dire) zo svojho prekladateľského pera, ktorú by podľa názoru viacerých nadšených čitateliek mali lekári predpisovať ako účinné antidepresívum. Len čo odznela Pieseň z papiera z bohatého repertoáru Ľuba Beláka, pripomenula Vladimíra Komorovská divákom herecký talent a umenie Milky Zimkovej, ktorú poznajú fajnšmekri filmového a divadelného umenia aj za hranicami Slovenska. Vzápätí sa táto rodená herečka zhostila svojej úlohy a zahrala v ľubozvučnej šarištine vlastnú poviedku Bankomat tvoriacu súčasť knižky InterCity, v ktorej čitateľom približuje neprikrášlený rodný valal a predsa podfarbený špecifickým koloritom.

Na záver načrel Ľubo Belák do zlatého hudobného fondu a zaspieval lahodne znejúcu pieseň Povedz mi, otec z repertoáru svojej sestry Jany a otca Michala, ktorú zložil Viliam Bukový. A tak mal nejeden divák možnosť nielen vychutnať si jeho hudobné nadanie, lež i preniesť sa v reminiscenciách o dobrých päť desaťročí dozadu.

 

Vladimíra Komorovská