Odkaz ľudstvu od Stanislava Štepku:

 

 

 

 

Vážené prítomné luctvo,

 

Povedzme si to prámo: človek

dokáže skoro všetko.

Urobit dýru

do sveta, ale aj do ozónu, urobit si

pekný dom i peknú hanbu,

oduševnene kričat hurá i fuj, vyzírat

jako pekný hrdyna, ale aj jako

pekný idiot, nýkedy dokáže byt aj

sto rokov na svete, ale any tri

minúty pod vodu, ví dobre hrat na

klavíri a na nervy, operúvat srcco

a v tyle neprátela, skákat o tyči

a do reči, a tuším viacej myslet na

dalšé generácie počítačov jako

maturantov.

No človek by si až tak mnoho

nemav namýšlat, lebo je

len – človek! Any pri najlepšéj vóli

nedokáže preletet v petmetrovej

výške z námesta Hraničárov

na Kolárové námestý – any za

ideálnych poveternostných

podmínek.

 

 

 

 

 

Nedokáže vonat ako lipa

a len tak sa rozmnožúvat po vetre.

To dokáže božá príroda. A preto

by si mav človek celkom skromne

povedat: až tak mnoho toho nevím,

a preto sa tu na svete budem račej

čuduvat, jako svet menit. Pri

čuduváný totyž nelítajú trísky

a nekapú ryby, rastú stromy a padá

snah –a šecko je na svojom míste

a v porádku, -jako tedy, ked je

na jar naozaj jar, v lete leto,

na jablony jabĺčko, na človekovi

hlava a v človekovi srcco.

 

 

 

 

Stanislav Štepka